Tmavá obývačka, pohodlné kreslá a pukance v ruke. Pred vami obrovská televízna obrazovka s krásnymi žiarivými farbami a s pocitom, že ste priamo uprostred fantastického príbehu svojho obľúbeného filmu. Nie vždy však bolo takéto sledovanie štandardom tak ako je tomu dnes. Na históriu premietania pohyblivého zázraku sa pozrieme bližšie v nasledujúcich riadkoch.
Keď prví nie sú tak celkom prvými
Možno niektorí z vás vedia, že historicky prvé premietanie filmu je pripisované bratom Lumiérovcom. Nie je však tomu celkom tak a my sa vás pokúsime vyviesť z omylu. O celých sedem rokov ich totiž predbehol ich krajan, ktorý bol taktiež Francúz. Jeho meno bolo Luis Aimé Le Prince a v roku 1887 vymyslel a zároveň aj zostrojil vlastnú kameru. Tá mala jednu vlastnosť podobnú s vlastnosťami dnešných moderných kamier. Nahraný snímok sa na nej dal zároveň aj sledovať. Na vtedajšiu dobu šlo o skutočne veľký míľnik techniky. Filmy však začal natáčať až o rok neskôr a v dnešnej dobe by sme ich ako filmy rozhodne neoznačili. Krátke sekvencie mali len niekoľko sekúnd, navyše ich kvalita nebola na príliš vysokej úrovni. Napriek tomu šlo o historicky prvého človeka, ktorý dokázal dať obrázky do pohybu. Uznania sa mu nedostalo kvôli tomu, že svoje filmové dielka ukazoval len rodine a známym, čo nebolo považované za verejnú projekciu.
Tiež by vás mohlo zaujať: Desatoro pre milovníkov kinematografie: Tieto filmy musíte vidieť!
Neboli prví, no boli prelomoví
Tak by sa dali opísať spomenutí bratia Lumiérovci. V Paríži uskutočnili prvú verejnú projekciu, za ktorú si návštevníci zaplatili, šlo teda o predchodcu moderného kina. Program sa však od toho dnešného diametrálne líšil. Premietalo sa tu 11 filmov, no každý trval len niekoľko desiatok sekúnd. Kvôli tomu projekcia trvala len približne 20 minút. Ľuďom to však bohate stačilo na to, aby ich film nadchol. Písal sa rok 1895 a 117 rokov po tomto dátume je film naďalej jedným z najpopulárnejších a najvyhľadávanejších médií. Jeho popularita sa odzrkadlila aj v tržbách bratov Lumiérovcov v počiatkoch premietania ich predstavení. Spočiatku predstavenie uvádzali len raz denne a ich príjem bol 33 frankov, o pár týždňov museli premietať až 20 krát denne a dokázali zarobiť vtedy až neuveriteľných 2500 frankov.
Prvé filmy zobrazovali len každodenné udalosti ako napríklad príchod robotníkov do zamestnania, či kŕmenie malého dieťaťa. Veľký úspech zaznamenal film, ktorý zobrazoval príchod vlaku. Pre ľudí tej doby bol zážitok vidieť vlak v takmer životnej veľkosti na veľkom plátne, ktorý prechádzal tesne okolo kamery. Po tejto scéne boli niektorí diváci dokonca aj vyľakaní. Bratia Lumiérovci sa zaslúžli aj o prvú grotesku. V ich filme chlapec pristúpil záhradníkovi hadicu, ktorá ho následne postriekala a o tejto scéne sa teda dá hovoriť ako o prvej komédii na filmovom plátne.
Z filmových kotúčov do domácností
Po vývoji a zániku nemého, čiernobieleho či farebného filmu, nastávala potreba archivovať si videá, prípadne si ich môcť prehrať aj doma. Prvý videorekordér, ktorý sa dočkal masovej výroby, bol na trh uvedený v roku 1956, no umožňoval len prehrávanie čiernobielych filmov. Tak si atmosféru kina mohli dopriať aj majetné rodiny, ktoré mali nazvyš 50 000 dolárov. Dnes nepredstaviteľné sú aj rozmery videorekordéra. Bol veľký asi ako mraziace boxy v supermarketoch. Aj kvôli tomu prišiel jeho nástupca: nový typ bol menší, skladnejší, no dokázal nahrať len jednu hodinu záznamu. Aj tieto rekordéry boli ešte pomerne drahé, preto sa masového rozšírenia dočkali až po rokoch.
Tiež by vás mohlo zaujať: Ady Hajdu o filme Eštebák: Mali by ho premietať v školách!
VHS poznáte. A čo Betamax?
Azda každý pozná klasické kazety typu VHS. Ešte pred kazetami VHS však prišla firma Sony so systémom prehrávania z kaziet typu Betamax. O rok neskôr sa jej snažila konkurovať spoločnosť JVC so svojim systémom VHS. Kto vyšiel z tejto vojny ako víťaz, to už zrejme tušíte. Bol to samozrejme systém VHS. Aj keď Betamax ponúkal neporovnateľne vyššiu kvalitu obrazu, na jednu kazetu sa zmestilo len 60 minút záznamu. VHS od počiatku ponúkla 120 minút, neskôr 180 minút a postupom času sa kapacitne dostala na úroveň až 240 minút. Tým bol systém Betamax odsúdený na zánik. VHS mala dominantné postavenie až do roku 2003, kedy sa na prvé miesto po vyše 20 rokoch dostala iná platforma, dodnes populárne DVD.
Film – spomienka minulosti, hudba budúcnosti
Pohyblivý obraz neustále fascinoval obecenstvo. Spočiatku šlo o zašumené čiernobiele zábery, neskôr o zvuk pri filme, farebné zábery, prvé animované filmy až po súčasné 3D technológie pre ešte realistickejší zážitok. Úlohou filmu je vtiahnuť diváka doň, ukázať mu situácie a príbehy, ktoré inak nemá šancu zažiť. A to je práve čaro každého filmu. Technické prostriedky na zobrazenie sa stále menia, no myšlienka je stále tá istá. Prinášať ľuďom potešenie a ukázať im niečo nevídané. Bude zaujímavé, kam sa filmové technológie posunú v budúcnosti a možno sa raz aj z moderných 3D televízorov budeme len smiať.
Kde radšej sledujete svoje obľúbené filmy: doma v obývačke, alebo radšej zájdete do kina? Podeľte sa o svoje názory s ostatnými čitateľmi v diskusii.
Zdieľať na