História zubnej kefky: Týmto všetkým si čistili zuby naši predkovia!

Zubná kefka

sxc.hu

Používate ju každý jeden deň a to hneď niekoľkokrát. Reč je o vašej zubnej kefke. Možno ste si mysleli, že ide o záležitosť starú len niekoľko stovák rokov, opak je však pravdou. Tentokrát sa pozrieme kefke na zúbok my.

Práve Babylončania spolu s Asýrčanmi, Číňanmi a Egypťanmi boli pri počiatkoch dentálnej starostlivosti. Prvé zmienky o predchodcoch zubných kefiek sú známe už z obdobia 3500 rokov pred našim letopočtom. Bohaté vrstvy používali tenké zlaté špáradlá. Masy však boli odkázané na oveľa jednoduchší spôsob, tým bolo žuvanie drevených paličiek. Tie vznikli rozžuvaním končekov malých vetvičiek alebo korienkov rastlín. Mimoriadne obľúbené boli aromatické dreviny, ktoré po požutí zanechávali príjemnú vôňu.

Za kazy mohli červy

Najpoužívanejším bol koreň z rastliny Maswak, ktorú aj nazývali zubnou kefkou. Takýto spôsob čistenia používajú aj dodnes niektoré primitívne kmene v Austrálii a Afrike. V Číne sa zas domnievali, že zubné kazy spôsobujú červy nachádzajúce sa v zuboch. Proti bolesti bojovali preháňadlami, masážami či tabletkami. Tabletky sa v prevažnej miere skladali z cesnaku a vkladali sa postihnutému do ucha, čo malo zmierniť bolesť zubu.


Mohlo by vás zaujať: Udržte si zuby v ďasnách čo najdlhšie: Bojujte proti paradentóze, kým je čas!


Aristoteles používal uterák

Začiatkom nášho letopočtu sa začali používať aj iné metódy. Na čistenie sa používalo brko zo supa, alebo osteň dikobraza, ktorý mal spevňovať zuby. O niečo modernejší spôsob však poznali Gréci. Aristoteles, ktorý bol vychovávateľom Alexandra Veľkého mu poradil, aby si každé ráno čistil zuby šúchaním s drsným plátenným uterákom. V niektorých končinách sa čistenie pomocou plátna používalo ešte aj v 15. storočí. Na zdravé zuby sa odporúčalo čistenie zubov po každom jedle, precíznejšie sa mali čistiť hlavne ráno. Vhodné bolo aj spanie s pootvorenými ústami.

Kefka z kosti a kančích chlpov

Nielen mnohé dnešné produkty, ale aj prvá zubná kefka ponášajúca sa na tú dnešnú, pochádza z ďalekej Číny. Do držadla vyrobeného z kosti alebo bambusu boli upevnené chlpy zo sibírskeho kanca, ktorý mal dostatočne drsnú srsť. Vďaka objaviteľským výpravám Európanov sa tento míľnik v oblasti ústnej hygieny dostal aj do Európy. Takejto kefke však trvalo, kým sa stala bežnou súčasťou života ľudí. V Európe sa totiž zdraviu o zuby nevenovala takmer nijaká pozornosť a pri použití takejto kefky dochádzalo k zápalom citlivých ďasien. Kvôli vysokej citlivosti bola tvrdá srsť sibírskych kancov nahradená jemnejšími štetinkami. Bola použitá srsť z koňa alebo jazveca. Bohužiaľ, takéto kefky si bežní ľudia dovoliť nemohli, a tak sa stali luxusným predmetom dostupným len pre tých najbohatších.


Mohlo by vás zaujať: Zbohom, krvácajúce ďasná: Všetko, čo potrebujete vedieť o čistení zubov


Za rozmach kefiek môžu sladkosti

Až v roku 1780 uzrela svetlo sveta prvá moderná zubná kefka, ktorej otcami boli Angličania. Jej rúčka bola z kosti a štetinky boli upevnené vo vyvŕtaných otvoroch. Rozmach zubnej kefky zabezpečilo rozšírenie sladkostí v 18. storočí. Zubný kaz totiž trápil množstvo ľudí a jedinou možnou liečbou bolo bolestivé trhanie zubov. Prevencia v podobe pravidelného čistenia zubov, tak bola pre mnohých ľudí prijateľnejšou možnosťou. Od roku 1840 sa veľká časť výroby presunula do domácností, kde kefky vyrábali ženy. Do rukoväte vyrobenej z kosti sa vyvŕtali otvory a do nich sa po jednom pomocou drôtiku upevňovali štetinky z dlhosrstého prasaťa.

Dostala sa aj na Mesiac

Moderné nylonové vlákna sa objavili až v roku 1938 s objavením tohto materiálu. Z neho sú mimochodom vyrobené aj nylonové pančuchové nohavice. Tieto prvé kefky mali však jednu veľkú nevýhodu. Štetinky boli totiž veľmi tvrdé a pomaly vysychali. Navyše nedokázali dlho držať pôvodný tvar. Výhodou ale bolo, že sa medzi nimi neusadzovali baktérie. Nahradené boli v roku 1950 mäkšími štetinkami. Takáto kefka sa v roku 1969 dostala na Mesiac, keď ju použil samotný Neil Armstrong.

Ideálna pre čistenie

Postupom času sa vedci snažili prísť na čo najefektívnejšiu zubnú kefku. V roku 1973 boli stanovené takéto parametre ideálnej kefky: pracovná časť hlavičky mala byť dlhá pre deti 15 mm, pre dospelých 25 mm. Optimálny počet vlákien bol najmenej 1600 uložených v 3 alebo 4 radoch. Priemer umelých vlákien bol 0,15 – 0,28 mm. Vlákna mali byť rovno zastrihnuté, nakoľko rovná plocha čistí zuby efektívnejšie.


Mohlo by vás zaujať: Nový úsmev alebo zub za zub


Kefka na elektrinu oslávila sedemdesiatku!

Na záver krátko o elektrických variantoch zubnej kefky. Tá prvá uzrela svetlo sveta v roku 1939 vo Švajčiarsku. Simulovala pohyb aký je bežný pri klasickom čistení, teda hlavička kmitala dopredu a dozadu v jednej rovine. Rotačná elektrická zubná kefka, ktorej štetiny sa pohybovali tak ako dnes, je až z roku 1987.

Ľudstvo už od svojich počiatkov dbalo o ústnu hygienu. O to dôležitejšie je nezanedbať ju v dnešných časoch, kedy máme množstvo prostriedkov na udržanie si zdravého chrupu. Pravidelné čistenie, zubné nite či ústne vody, všetko toto by nám naši predkovia žuvajúci korienky zo zeme rozhodne závideli. Nezabúdajme na naše zuby, pretože žiarivý úsmev je ten najkrajší.


Aká kefka je podľa vás najlepšia? Dajte tip ostatným čitateľom v diskusii a vyhrajte víkendový pobyt alebo inú z cien v našej súťaži. Nezabudnite uviesť platnú emailovú adresu.

Zdroj: sxc.hu, sxc.hu, David
Odporúčame