Azda k najmenej obľúbeným odborným lekárom patria stomatológovia. S ich návštevou väčšina z nás otáľa čo najdlhšie. Utrpenie, strach, hrôza ba až priam panika bráni mnohým v tom, aby raz ročne zasadli k nim do kresla a nechali sa preventívne vyšetriť. Nepomáha ani logika tvrdiaca, že čím skôr človek s problémom príde, tým jednoduchšie mu ho zubár odstráni. Recepty starých mám, ani vysoké množstvo analgetík problém nikdy neodstráni, iba oddiali.
Možno niekoho prekvapí, ale vek vôbec nesúvisí s orálnym zdravím. „Vo veku 40 rokov nedochádza k žiadnym mimoriadnym zmenám v dutine ústnej. Možno po tomto období pribúda u ľudí so zanedbanou hygienou parodontopatií a novotvarov. Pozitívne je zistenie, že sa redukuje množstvo zubných kazov. Starostlivosť o zdravie a aj o chrup je celoživotná. To treba mať stále na pamäti a nepodceňovať ju,“ prízvukuje MUDr. Graus MPH, prezident Regionálnej komory zubných lekárov, špecialista endodentista na ošetrovanie koreňových kanálikov.
Infarkt pre problémy so zubami
Nuž, ako v povedomí možno aj každý vie (a väčšina podceňuje), v prvom rade sa treba o seba poriadne starať.Tak ako si pravidelne umývame ruky, tvár a iné časti tela, je nutné poriadne si umývať zuby. Zanedbané problémy s chrupom môžu vyvrcholiť oveľa horšími zdravotnými ťažkosťami. „Je až pohoršujúce, že keď človek krváca z nosa, ucha alebo iného otvoru, zájde vyhľadať lekársku pomoc. Množstvo ľudí krváca z ďasien, ale pomoc nevyhľadá! A pritom to môže mať okrem straty zubov aj ďalekosiahle zdravotné následky. Mikroorganizmy nachádzajúce sa v parodontálnych vačkoch sa prenesú do krvného obehu a môžu mať za následok infarkty, boli tiež nájdené v aterosklerotických plátoch srdcových ciev, môžu spôsobovať cievne mozgové príhody, potraty, alebo sa prejaviť vo forme ochorenia ľadvín, kĺbov, padaní vlasov, kožných chorôb a podobne. Pravidelné vyšetrenie a ošetrenie u odborníka na chrup by malo byť samozrejmosťou. Veď ani s autom nechodíme do servisu len keď je niečo pokazené, alebo keď už nejazdí,“ zdôraznil MUDr. Graus MPH.
Mohlo by vás zaujímať: Udržte si zuby v ďasnách čo najdlhšie: Bojujte proti paradentóze, kým je čas!
Kefku radšej mäkkú
Dnes už je na trhu dostatok pomôcok dentálnej hygieny, ako sú kefky, pasty s obsahom fluóru, medzizubné kefky, jednozväzkové kefky, dentálne nite a podobne. Lenže, ktoré si vybrať? Najlepšie je poradiť sa s lekárom, aké pomôcky sú pre konkrétny stav chrupu vyhovujúce a ako by ich mal používať. ,,V zásade platí, že mäkkou zubnou kefkou neporaníme ďasná ani pri silnejšom tlaku na kefku a odstránením povlaku aj v medzizubnom priestore si zabezpečíme zdravé zuby a ďasná. Je vhodné aspoň 1x do roka navštíviť pracovisko dentálnej hygieny a dať si profesionálne vyčistiť chrup od častíc nachádzajúcich sa aj pod ďasnami. Na spríjemnenie si môžeme na záver čistenia dutinu ústnu prípadne vypláchnuť aj ústnou vodou. Keď sa človek o seba stará, stomatologické ošetrenie vôbec nemusí byť drahé!.Ženy, ktoré dbajú o svoj zovňajšok, zaplatia ročne viac za kaderníka ako za stomatologické ošetrenie. Pamätajte si: Každý zub si zaslúži aj druhú šancu a čisté zuby sa nekazia!,“ zdôrazňuje MUDr. Graus MPH.
Trhanie až nakoniec
Súčasné moderné liečebné metódy v stomatológii umožňujú veľakrát aj nemožné. Všetko je limitované schopnosťami ošetrujúceho lekára a finančnými limitmi pacienta. K vytrhnutiu zuba prikročí zubný lekár až po vyčerpaní všetkých možností. Podľa MUDr. Grausa MPH dnes už takmer každý nie paradentózny zub (aj ošetrovaný) môže dostať druhú šancu vykonaním reendodontického ošetrenia. Stomatológ špecialista – endodontista odstráni starú nevyhovujúcu koreňovú výplň, zreviduje všetky priestory v koreňovom kanáliku a urobí novú, často celoživotnú koreňovú výplň a tak môže po okorunkovaní slúžiť po zvyšok života nositeľa zubu.
Mohlo by vás zaujímať: Čo s dierou po vypadnutom zube: Vyberiete si implantát alebo mostík?
Keď zub naozaj musí von…
,,Chýbajúce zuby vieme nahradiť mostíkmi. Tie premostia a vyplnia prázdny priestor. Vieme tak zachovať estetickú a funkčnú stránku chrupu. Už chýbajúce zuby je možné nahradiť aj implantátmi tak, aby človek nemusel nosiť v ústach snímateľnú náhradu. Dnes už je bežné, že ak sa predsa musí z nejakých dôvodov pacientovi zub vybrať, v tom istom sedení sme mu schopní nasadiť dočasný mostík. Preklenieme tým obdobie hojenia tak, aby to na pacientovi vôbec nebolo vidieť,“ vysvetľuje možnosti MUDr. Graus MPH. Pri skupinových extrakciách najmä z dôvodu ťažkých parodontopatií sú zas odborníci schopní rehabilitovať prakticky okamžite človeka imediátnou náhradou, takže vôbec nechodí bez zubov. Vykonávajú sa takzvané soft implantácie, kedy sa do vytrhnutého lôžka zuba bezprostredne po extrakcii zavedie implantát.
Staré časy sú minulosťou
V súčasnosti nie sú dôvody na obavy a stres z návštevy stomatologickej ambulancie. Plánované socialistické zdravotníctvo so všetkými jeho negatívnymi javmi už máme za sebou. Minulosťou sú zastarané materiálno-technické vybavenia stomatologických ambulancií. „V súčasnosti sú mnohé na vysokej technickej úrovni s najmodernejším dostupným vybavením. Už nemusíme riešiť bežné javy, keď sme museli preparovať bez chladenia vodou, lebo súprava bola pokazená, či problematické vymieňanie vrtáčikov v turbínovej vŕtačke. Nenastávajú ani také absurdné situácie, že stomatológ „vyfasuje“ na jeden mesiac päť ampuliek anestetika (viac nebolo na skladoch ) a mal by sa rozhodovať, ktoré extrakcie budú s anestéziou a ktoré nie! Dnes už aj mne vyvoláva úsmev na perách spomienka mojich kolegov. Hovorievali o tom, že keď bol nedostatok ortuti, tak si pacienti nosili ortuťové teplomery, ktoré lekár rozbil a namiešal spolu so safargámovým práškom amalgámovú plombu!“ zaspomínal si MUDr. Vlastimil Graus, MPH, prezident Regionálnej komory zubných lekárov, špecialista endodentista na ošetrovanie koreňových kanálikov.
Všetko pre zdravé telo a dušu nájdete na www.vysetrenie.sk
Vyšetrenie bez bolesti
Stomatologické ošetrenie je v drvivej väčšine populácie považované za bolestivé a ľudia k nemu nepristupujú bez obáv. Tu je opäť namieste spomenúť si na čarovné slovko prevencia. „Pacient, ktorý opakovane navštevuje stomatologickú ambulanciu a neprišiel príliš zanedbaný, prípadne opuchnutý, sa bolesti obávať nemusí. Drvivá väčšina zákrokov sa dá spoľahlivo „opichnúť“ tak, že nič nepocíti. Množstvo fobikov, ktorí nastúpili na správnu cestu dobrej osobnej a lekárskej starostlivosti, sa postupne prestáva báť, aj keď ošetrenie nepovažujú za príjemný zážitok. Sú schopní ho normálne tolerovať a absolvovať bez vážnejšej psychickej ujmy,“ uisťuje odborník.
Deti a vnúčatá treba vodiť k zubárovi pravidelne
Dodal, že strach býva často zapríčinený skutočnosťou, že prvá skúsenosť s návštevou zubného lekára bola až vtedy, keď už zub bolel. Obvykle si ho nesieme so sebou ešte z detstva. „V takom prípade aj výkon u ustráchaného uboleného dieťaťa z dôvodu nespolupráce býva uskutočnený „boľavo“, aby sa predišlo vážnejšiemu poškodeniu jeho zdravia. Dnes, keď nám rodičia nosia deti na prevenciu už od veku 1,5 roka a postupne sa s našimi malými pacientmi „skmaráťujeme“, po viacerých bezbolestných návštevách nám náš partner je ochotný tolerovať aj malý diskomfort pri prípadnej preparácii malého kazu alebo aplikovania lokálnej anestézy, aby nebolelo rozsiahlejšie ošetrenie. Preto mamy, otcovia a starí rodičia, nepodceňujte preventívne návštevy – vaše aj vašich detí a vnúčeniec. S usmiatym pacientom sa nám ľahšie spolupracuje,“ podčiarkol MUDr. Graus MPH.
Staráte sa o svoje zuby? Koľkokrát denne si ich umývate? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie.
Zdieľať na