Spánok k životu potrebujú nielen ľudia, ale aj živočíchy. Niet divu, že tento stav fascinuje vedcov, a preto sa snažia zistiť o ňom čo najviac. Aké sú ich najnovšie poznatky?
Prečo všetky živočíchy bez výnimky spia? V spánku sme síce bezbranní voči vonkajšiemu nebezpečenstvu, avšak nie je možné prežiť bez pravidelného dočasného „vypnutia„ mozgu. Štúdie u ľudí ukázali, že odpočinok slúži okrem iného na upevnenie pamäte a zlepšenie učenia, je tu však ešte niečo dôležitejšie pre naše fungovanie, čo je primárne a nevyhnutné ako jedlo alebo pitie, píše taliansky denník Corriere della Sera.
Spánok nás čistí od mozgového odpadu
Autori výskumu zverejneného na stránkach časopisu Science vysvetľujú, že zrejme hlavným cieľom spánku je umožniť mozgu „očistu„, aby mohol eliminovať „odpad„ produkovaný mozgovými bunkami. Inak povedané, niektoré neurologické choroby môžu závisieť práve na nedostatku „odplavovania„ proteínových toxínov počas noci.
Mohlo by vás zaujať: Máte problémy so spánkom? Riešte ich, môžu viesť k Alzheimerovej chorobe
Ako sú na tom myši?
Pri experimentoch vedci sledovali aktivitu mozgu myší, ktoré boli v bdelom stave, aj myší, ktoré spali. Sústreďovali sa predovšetkým na takzvaný glymfatický systém, ktorý plní funkciu očisty nervového systému a odvádza „metabolický odpad“ z mozgu. Ten, hoci je jedným z najdôležitejších orgánov tela, nemá lymfatický systém, ktorý v tele slúži k odbúravaniu odpadu.
„Uvedomili sme si, že glymfatický systém je desaťkrát aktívnejší, keď myši spia,“ vysvetľuje hlavná autorka štúdie a riaditeľka laboratória pre štúdium gliálnych chorôb Rochesterskej univerzity Maiken Nedergaardová. „Niektoré mozgové bunky, zrejme gliálne, ktoré slúžia na udržanie životnosti neurónov, sa počas spánku zmenšujú. Priestor medzi týmito bunkami sa zväčšuje o 60 percent, a to umožňuje prísun väčšieho množstva tekutín, ktoré pomáhajú odvádzať toxické látky a odpad,“ vysvetľuje.
Pre neuróny je to životne dôležitá funkcia, ale zrejme nie je možná v čase, keď mozog bdie. „Zdá sa, že pre pumpovanie tekutín do mozgu a jeho čistenie je potrebné veľa energie, a to je zjavne nezlučiteľné s normálnymi poznávacími aktivitami. Tieto dve činnosti nemôžu byť vykonávané súčasne: akoby si mozog musel vybrať medzi dvoma možnosťami,“ uvádza expertka a dodáva, že potvrdiť tieto výsledky u človeka bude pomerne ľahké, pôjde len o to, realizovať štúdie magnetickej rezonancie u dobrovoľníkov v spánku a v bdelom stave.
Nedostatok spánku – príčina Alzheimera?
Prínos tohto výskumu bude významný, pretože znížená schopnosť očisty mozgu spôsobená nedostatočným spánkom môže prispievať k vzniku neurologických chorôb charakterizovaných nekontrolovateľným zvyšovaním množstva metabolického odpadu. Pri niektorých chorobách, ako je Alzheimer alebo Parkinson, je produkované mnoho toxínov, a keď mechanizmy očisty mozgu nefungujú dobre, môže sa stav chorého naďalej zhoršovať. Doteraz sú to len predpoklady, ktoré však otvárajú nové smery výskumu.
Mohlo by vás zaujať: Poznáte polohu, v akej spíte? Napovie o vašej povahe aj zdravotných problémoch
Sme zahltení informáciami
Užitočnosť odpočinku pre mozog potvrdzuje aj štúdia švédskeho Kráľovského technologického inštitútu. Odpočívajúci mozog podľa nej vykonáva dôležitú prácu, pretože uchováva dáta, ktoré považuje za potrebné, a odstraňuje to, čo mu nie je k prospechu. Problém tkvie v tom, že sme dnes nepretržite bombardovaní informáciami, a to má podľa experta Erika Franséna škodlivý vplyv na našu kapacitu pamäte. „Keď komunikujeme, potrebujeme krátkodobú pamäť; to je tá, ktorá nám pomáha filtrovať informácie a rozhodovať, ktoré z nich pre komunikáciu použijeme, je to však obmedzený zdroj, ktorý môže uchovávať naraz len málo údajov,„ vysvetľuje.
Dajte si pauzu od internetu
„Keď surfujeme na internete, prepchávajú krátkodobú pamäť pojmy a zahlcujú našu schopnosť triediť ich a vyberať z nich to, čo je potrebné uchovať. Tak začíname chybovať. Inak povedané, keď sa snažíme toho do krátkodobej pamäte dostať čo najviac, pripravujeme tým mozog o čas a zdroje, ktoré potrebuje k očiste a na to, aby prenášal do dlhodobej pamäti to, čo považuje za reálne významné. Trocha odpočinku od internetu je teda prospešné,„ hovorí Erik Fransén.
Spať sa vyplatí
Čas strávený odpočinkom alebo spánkom teda vôbec nie je strateným. Mozog v tom čase pre nás horlivo pracuje. Málo spánku a dlhé hodiny strávené pri internete sú zrejme naopak cestou k tomu, ako sa dostať do psychického napätia, kedy nie sme schopní racionálnych rozhodnutí.
Koľko hodín denne bežne venujete spánku? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii.
Zdieľať na