Do väzenia sa najčastejšie dostávajú vrahovia, zlodeji a rôzni kriminálnici. No v niektorých prípadoch sa tam dostane aj nevinný človek. Predstavte si, že ste na jeho mieste. Musíte byť vo väzení roky, pritom viete, že ste v tom úplne nevinne. Zúfalosť a márna snaha vymyslieť riešenie ako sa dostať von je na dennom programe. A to museli niektorí zažiť aj na vlastnej koži.
Fotografia ho dostala do basy, DNA von
V roku 1979 bola v USA napadnutá mladá 26 ročná žena. Útočníkmi boli dvaja černosi, ktorí ju znásilnili a okradli. Po ulici si vtedy kráčal aj 20 ročný Cornelius Dupree. Mladík, tiež Afroameričan, ktorý mal celý život pred sebou. Jeho tvár sa objavila na fotografiách podozrivých, z ktorých mala napadnutá žena vybrať vinníka. A ona si ho aj vybrala, druhým označeným bol Anthony Massingilla. Rozsudok pre Dupreeho znel 75 rokov vo väzení, čo sa pre 20 ročného mladíka rovnalo trestu smrti. Prišlo však oslobodenie. Kedy? V roku 2010. Neuveriteľných 30 rokov bol odsúdený neprávom. Jeho nevinu dokázala objasniť nová technológia – testy DNA. Opäť jeden z prípadov, kedy technológie človeku naozaj pomohli.
Mohlo by vás zaujímať: Len pre silné povahy: Takto sa popravovalo počas uplynulých tisícročí
Z väzenia vyšiel ako milionár
Iný, no o nič príjemnejší príbeh, si zažil Tim White. Písal sa rok 1998 a Whitova manželka mala románik s istým detektívom menom McKinley. Napadol ich diabolský plán. Dostať jej manžela do väzenia, aby mala ich láska voľnú cestu. Whitova manželka obvinila svojho muža zo sexuálneho obťažovania ich dospievajúcej dcéry. Kto bol vyšetrovateľ celej tejto kauzy? Zhodou okolností to bol pán McKinley. White bol odsúdený na 50 rokov väzenia. Súdy však pomaličky pracovali a o päť rokov dospeli z záveru, že McKinley s Whitovou manželkou dôkazy zmanipulovali. White sa po piatich rokoch dostal na slobodu a neváhal. Obžaloval manželku aj mesto Lee´s Summit. Odškodné? 13 rokov po odsúdení sa White mohol tešiť z balíka 15,5 milióna dolárov. Po návrate na slobodu zistil, že si McKinley vzal jeho bývalú manželku za ženu. Ako sám White hovorí: „Kedysi som sa modlil za muža, ktorý by sa postaral o moje deti. A bol to práve ten, ktorý ma poslal za mreže“.
Smrť nevinného: Aj to sa stáva
Vražda, to je ten najohavnejší čin zo všetkých. Mal sa ho dopustiť Johny Frank Garrett, ktorý mal v čase odsúdenia len 17 rokov. Mal znásilniť 76 ročnú starenku Benzovú a následne ju aj zavraždiť. Obvinený bol v roku 1981. Proti nemu hral aj fakt, že trpel schizofréniou. Tento fakt mu priťažil, polícia vďaka tomu tvrdila, že sa Frank k činu priznal napriek tomu, že neexistoval dôkaz. Ten však stále tvrdil, že je nevinný. Bol odsúdený na trest smrti. Jeho matka sa pokúsila o záchranu, zažiadala o test DNA. Ten však vykonaný nebol a Frank bol popravený 11. februára 1992. O 12 rokov neskôr sa vyšetrovatelia stretli s veľmi podobným prípadom. Obžalovaný bol Leonicio Perez Rueda. Postup vraždy bol rovnaký ako v predošlom prípade a na mieste činu sa objavilo rovnaké DNA. Patrilo Ruedovi.
Mohlo by vás zaujímať: Najkurióznejšie samovraždy: Nápaditosť ľudí ozaj nepozná hranice
Svedka označili za vraha: A poprava ho neminula
Mať menovca, ktorý je navyše vrahom a byť v nesprávny čas, na nesprávnom mieste, to je vražedná kombinácia. Obzvlášť, keď ste Hispánec. V roku 1983 bol políciou zadržaný Carlos LeDuna kvôli údajnej vražde. Zabiť mal Wandy Lopezovú, pracovníčku benzínovej pumpy a to mimoriadne agresívne, mäsiarskym nožom. DeLuna na mieste skutočne bol, no nie ako vrah. Tým bol Carlos Hernandez. DeLuna ho videl ako sa so zavraždenou ženou bije, no zo strachu utiekol preč. Prokuratúra označila Hernandeza za vymyslenú postavu, aby sa DeLuna vyhol trestu. Dôvod? Hernandez bol podľa všetkého policajný informátor a tak ho kryli. Jeho špecialitou bolo ohrozovanie ľudí mäsiarskym nožom.
DeLuna bol odsúdený na trest smrti, ktorý sa mal vykonať v roku 1989. Pár mesiacov pred popravou mal ešte malú nádej na záchranu. Hernandeza totiž odsúdili za vraždu navlas rovnakú. Napriek obrovskej podobnosti tieto dva prípady nespájali a DeLuna bol popravený. Niektorí svedkovia navyše tvrdili, že Hernandez sa sám chválil tým, že ženu zabil, dokonca ani výpoveď očitého svedka nebola príliš presvedčivá. Tvrdil, že si Hispáncov zvykne mýliť. V prospech DeLunu hovoril aj fakt, že krv z obete striekala až do výšky jedného metra a na jeho oblečení po nej nebolo ani stopy. Dôvod podľa polície? Zmyl ju dážď. Čo by za taký zázračný dážď dali gazdinky v domácnostiach. Aj na Hernandeza však napokon padla kosa. Zomrel v roku 1999 vo väznici počas výkonu trestu.
Príbehy, z ktorých mrazí. Niektorí ľudia pykajú za chyby iných tým najdrsnejším spôsobom. Možno nabudúce, keď vás v obchode predavačka obabre o 10 centov si spomeniete na tento článok. Budete totiž radi, že sa vám nestala ešte väčšia krivda.
Poznáte nejaké ďalšie kruté omyly justície? Napíšte do diskusie pod článkom.
Zdieľať na