Máte v poslednom čase problémy s pamäťou, hoci na Alzheimera by ste mali mať ešte dosť času? Príčinou môže podľa vedcov byť aj stres – najmä ten dlhodobý. V reakcii na zložitú situáciu vzniká v mozgu akýsi stav zápalu, ktorý je roznecovaný imunitným systémom. Štúdia uskutočnená na laboratórnych myšiach by mohla tiez otvoriť možnú cestu k výberu liekov, ktoré by zmierňovali chronický stres.
Veľa stresu, menej spomienok
Kto prežíva nepretržitý stres, môže okrem mnohých vedľajších účinkov strácať čiastočne pamäť, zvlášť tú, ktorá sa vzťahuje k nedávnym spomienkam. Takúto hypotézu predložil tím amerických výskumníkov, ktorý študoval tento jav na laboratórnych myšiach. Vedci konštatovali tiež fyzické reakcie na úrovni mozgu a pripomenuli možnosť, že niektoré problémy súvisiace s kognitívnymi funkciami vyvolávanými stresom môžu byť zmierňované farmaceutickou liečbou.
Mohlo by vás zaujať: Vyhnite sa problémom s pamäťou: K bystrému mozgu si pomôžete vhodnou stravou
V strese zabudli myši cestu
Tím vedcov z Ohijskej univerzity testoval krátkodobé mnemonické schopnosti zvierat vystavených dlhodobému stresu na myšiach, ktoré sa mali orientovať v labyrinte. Stresová situácia, ktorú experti vytvorili, spočívala v tom, že do labyrintu opakovane vypúšťali zvlášť agresívneho alfa samca, ktorý myši ohrozoval a terorizoval. U naľakaných myší vedci zistili väčšie problémy pri hľadaní úniku, naznačujúce oslabenie pamäti.
,,Je dávno známe, že existuje súvislosť medzi dlhodobým stresom a zdravotnými problémami, napríklad srdcovými. Za možný negatívny dôsledok vystavenia zvlášť silnému stresu sa považovali aj problémy s pamäťou. Neboli však jasné mechanizmy, ako k tomu dochádza. Práve v tomto smere je zaujímavá štúdia publikovaná na stránkach Journal of Neuroscience, počas ktorej bolo analyzované správanie skupiny myší vystavených silnému chronickému stresu. Myši strácali schopnosť orientovať sa, akoby zabudli, ako labyrint vyzerá, a vykazovali známky sociálnej izolácie interpretované ako príznaky depresie. Vedci predpokladajú, že stres vyvoláva akýsi zápal na úrovni hipokampu, mozgovej zóny pamäti, ktorý vedie k šíreniu buniek imunitnej sústavy makrofágov. Tie zase výrazne blokujú vývoj nových neurónov,“ uvádza profesor Marco Trabucchi z rímskej univerzity Tor Vergata.
Lepšia liečba?
,,Tento objav na zvieratách otvára možnú cestu na určenie liekov, ktoré by zmierňovali chronický stres, ktorý obzvlášť dnes ľudia často prežívajú. Ochrannú funkciu by teoreticky mohli plniť lieky proti zápalu alebo lieky, ktoré pôsobia na imunitnú reakciu. Hoci ide o štúdie na zvieratách, vyvolávajú veľký záujem, pretože odhaľujú biologické základy chronického stresu a teda jeho nebezpečenstvo,“ uvádza profesor Trabucchi.
Mohlo by vás zaujať: Problémy s pamäťou? Týchto 5 potravín je výbornou prevenciou proti Alzheimerovi
Pamäť negatívne ovplyvňuje aj obezita
Pamäť však súvisí aj s inými faktormi a hypotéza terapie na základe liekov proti jej ochabovaniu platí aj pre ďalšie scenáre. Stojí za to pripomenúť, že vyšli najavo aj iné zaujímavé súvislosti, ako je vzťah medzi pamäťou a obezitou. Nedávno tím vedcov z Alabamskej univerzity objavil molekulárny mechanizmus, ktorý obezitu spája s úbytkom pamäti. Obezita vedie k metylácii génu SIRT1, kľúčového pre správne fungovanie neurónov v hipokampe. A ak sa potvrdia reakcie pozorované na myšiach tiež na ľudských bytostiach, mohla by sa otvoriť nová terapeutická cesta v boji proti poklesu kognitívnych schopností.
Máte aj vy ťažkosti s pamäťou? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.
Zdieľať na