Lákavej vôni kávy je ťažké odolať: Viete však, ako na vás pôsobí kofeín?

Káva

pixabay.com

Pre väčšinu ľudí je jedinečná vôňa a chuť kávy veľmi lákavá. Vďaka povzbudzujúcim účinkom je rozšírená po celom svete. Dlho sa predpokladalo, že stimuluje náš mozog. Aj dnes mnohí veria, že kofeín pozitívne vplýva na aktivitu nervových buniek. V skutočnosti tá istá látka, ktorá nás na jednej strane môže podvihnúť, nás na druhej opäť zrazí dole.

Veľký objav na pastvinách

Podľa tradície okolo roku 850 n. l. arabský pastier Kaldi vyháňal stádo každý deň na inú pastvinu. Raz však jeho kozy, ktoré boli inak pokojné, pobehovali viac ako zvyčajne. Zistil, že sa tak deje po požití červených bobúľ jedného kra.

Kaldi ich ochutnal a zažil prvé historicky podložené kávové opojenie: pocit čulosti a dobrej nálady. Porozprával o tom ostatným a tajomstvo kávových zŕn bolo odhalené. Do 17. storočia sa pitie kávy rozšírilo aj do Európy. Ľudia ale ešte netušili, že to, čo im prináša zvláštny pocit osvieženia, je kofeín.

Zmierňuje, či potláča únavu?

Kofeín vyvoláva ľahkú eufóriu a zvýšenú bystrosť. Tvári sa, že zmierňuje bolesti hlavy, únavu a nervozitu. Väčšina týchto účinkov je však klamlivá. Náš organizmus je po vypití kávy unavený tak ako predtým. Reakcie a reflexy sa síce dočasne zlepšia, no onedlho poklesnú na ešte nižšiu úroveň, ako keď sme po prvýkrát pocítili únavu.

Čistý kofeín neobsahuje žiadnu energiu, teda ju ani nemôže dodávať. Je to, akoby ste bičovali ustatého koňa. Pod vplyvom bolesti sa bude hýbať rýchlejšie, no nebude o nič menej unavený. Len ho prinútite k tomu, aby čerpal zo svojich energetických zásob.


Mohlo by vás zaujímať: Je káva naozaj zdravá? Pri ktorej chorobe sa odporúča piť?


 

Vedecké vysvetlenie

Kofeín je droga pôsobiaca na centrálnu nervovú sústavu. V roku 1982 vedci odhalili, že molekula kofeínu sa podobá molekule adenozínu. Ten sa počas dňa v mozgu hromadí a je signálom dochádzajúcej energie a potreby oddychu. Vedci zistili, že kofeín nervové bunky nestimuluje. Naviaže sa na receptory adenozínu a únavu len odďaľuje. Umožňuje nám ísť na rezervu. Žiadna droga nedokáže vyliečiť únavu. To môže iba vhodná životospráva, výživná strava a primeraný odpočinok.

Zdravotné aspekty kofeínu a kávy

Mnohé štúdie dokazujú, že kofeín má zdraviu prospešné účinky. Využíva sa zvnútra i zvonku – v gastronómii, farmácii či kozmetike. Hoci 2 šálky kávy denne sa všeobecne považujú za bezpečné, s konzumáciou kofeínu sú spojené aj isté zdravotné riziká.

Každý ľudský organizmus je iný, inak reaguje. Ak nie ste zvyknutí na jeho pravidelný príjem, zistite, ako na vás pôsobí, či a v akej dávke je pre vás prospešný. U citlivých ľudí môže vyvolávať podráždenosť, agresivitu či paniku. V takýchto prípadoch je lepšie ho celkom vylúčiť.


Mohlo by vás zaujímať: Kávička už rozvoniava navôkol: Kto ju objavil a ako prospieva nášmu zdraviu?


Pozor hlavne na srdce!

Kofeín je zvlášť nebezpečný pre ľudí so zvýšeným krvným tlakom a chorých na srdce. Bez ohľadu na obsah kofeínu spôsobuje prechodné zvýšenie krvného tlaku a koncentrácie adrenalínu v krvi.

Podľa švajčiarskych výskumov káva počas fyzickej aktivity obmedzuje prietok krvi srdcom. Ak nechcete riskovať infarkt, aspoň 6 hodín pred cvičením sa vyhnite kofeínovým nápojom. To platí aj pre ľudí, ktorí užívajú lieky na zníženie cholesterolu.

Pitie kávy zvyšuje v krvi hladinu homocysteínu, ktorý sa považuje za rizikový faktor vzniku aterosklerózy. Pri dávke 2 a viac šálok denne sa zvyšuje koncentrácia C-reaktívneho proteínu a iných látok v krvi, ktoré sú signálmi chronického zápalu. Ten zohráva taktiež dôležitú úlohu pri vzniku aterosklerózy.

Vplýva na trávenie aj spánok

Kávu by mali vylúčiť ľudia trpiaci refluxnou chorobou pažeráka, vredmi žalúdka a dvanástnika. Kofeín spôsobuje vylučovanie väčšieho množstva kyselín v žalúdku. Trávenie sa zhoršuje, trvá dlhšie, čím sa zvyšuje riziko rakoviny hrubého čreva. Káva obsahuje látky zhoršujúce vstrebávanie dôležitých živín, napríklad železa a zinku. Kofeín má tiež diuretické účinky: ak pijete kofeínové nápoje, dodržiavajte pitný režim.

Káva môže viesť k poruchám spánku. Interval medzi poslednou kávou v priebehu dňa a spánkom by nemal byť príliš krátky. Sú ľudia, ktorí vypijú silnú kávu a o chvíľu spokojne spia. To ich ale nechráni pred vznikom možnej závislosti.


Mohlo by vás zaujímať: VIDEO: Viete čo pijete každé ráno? 10 neuveriteľných faktov o káve


Ako efektívne užívať kofeín?

  • Nepite kávu hneď po prebudení: adenozín je vtedy v mozgu odbúraný. Ak máte pocit, že inak neviete „fungovať“, sú to abstinenčné príznaky. Stúpajúca spotreba kofeínu je znakom rastúcej závislosti a tolerancie. Pokúste sa ho vzdať na niekoľko týždňov. Keď sa k nemu vrátite, vystačíte s menšími dávkami.
  • Kávu si vychutnajte až popoludní v menších dávkach: ½ šálky kávy (40 mg) s intervalom 1 hodiny a dodržujte aspoň 8-hodinový odstup od spánku.
  • Nepite kávu zo zvyku: miesto kávy si dajte zelený čaj alebo čistú vodu. Kofeín nahraďte cvičením alebo prechádzkou na čerstvom vzduchu. Ak budete kávu piť len príležitostne, bude mať na vás silnejší účinok a neohrozí vás vznikom závislosti.

Koľko kávičiek denne si doprajete vy? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.

Zdroj: pixabay.com, pixabay.com, Vlaďa
Odporúčame