Zaškatuľkovali si vás príbuzní a priatelia ako nenapraviteľného cholerika či bezstarostného flegmatika? Hoci si nikto z nás v sebe nenesie rysy len jedného jediného osobnostného typu, vedci najnovšie prišli s prekvapivou novinkou. Podľa čerstvej typológie osobnosti údajne dokážeme až 90% ľudí rozdeliť do štyroch základných skupín. Ktoré to sú a kde by ste sa ocitli vy?
Ľudské správanie údajne nie je až také zložité
K takémuto záveru prišli španielski odborníci z Univerzity Karola III. v Madride a z univerzít v ďalších mestách Pyrenejského polostrova. Do štúdie sa zapojilo spolu až 541 dobrovoľníkov, ktorí sa zúčastnili množstva sociálnych experimentov. Tie boli koncipované tak, aby došlo buď k spolupráci, alebo ku konfliktu – s prihliadnutím na záujmy skupiny a jednotlivcov. Účastníci mali možnosť vyskúšať viacero spoločenských hier vo dvojici, pričom v každom kole sa menila nielen samotná hra, ale aj partner. „Najlepšou možnosťou bolo buď spolupracovať, alebo na druhej strane, oponovať či zradiť. Týmto spôsobom sme získali informáciu o tom, čo ľudia robia v odlišných spoločenských situáciách,“ vysvetľuje jeden z autorov výskumu Anxo Sánchez. Spolu s kolegami následne vytvoril algoritmus klasifikácie účastníkov na základe ich odozvy v spomínaných situáciách.
Mohlo by vás zaujímať: Užívate si vo sne so šéfom, celebritou či bývalou priateľkou? Vieme, čo to znamená!
Štyri typy osobnosti vraj stačia
Podľa vedcov totiž takto dokážeme zatriediť až 90% všetkých ľudí. A ku ktorým skupinám odborníci vlastne dospeli?
- Závistliví – suverénne najpočetnejšie zoskupenie, do ktorého sa zaradila až takmer tretina účastníkov experimentu (30%). Charakteristické pre nich je to, že sú ľahostajní k vlastným výsledkom, ale len do chvíle, kým sú lepší ako všetci ostatní.
- Optimistickí – ide o skupinu ľudí, ktorí veria, že spolu s partnerom urobia vždy rozhodnutie, ktoré je najlepšie pre nich oboch.
- Pesimistickí – prikláňajú sa vždy k možnosti, ktorá sa v ich ponímaní javí ako „menšie zlo“.
- Dôverčiví – za každých okolností spolupracujú s ostatnými, aj keby to malo znamenať, že prehrajú.
Posledné tri osobnostné typy majú zhodné zastúpenie, čiže po 20%. Podľa výsledkov experimentu však existuje aj piata, nezaradená skupina. Z celku predstavuje zvyšných 10%, no nevyhovuje vytvorenému algoritmu. Títo jedinci totiž reagovali spôsobom, ktorý sa vymyká zadefinovaným modelom.
Mohlo by vás zaujímať: Najstarší, najmladší, prostredný: Ovplyňuje nás poradie narodenia?
Nový vietor do plachiet
„Výsledky idú proti určitým teóriám. Napríklad, tej, ktorá hovorí, že ľudia konajú čisto racionálne. Preto by tieto výsledky mali byť vzaté do úvahy pri prepracovaní sociálnej a hospodárskej politiky,“ uviedol autor štúdie Yamir Moreno. Podľa jeho názoru sú podobné typy výskumov dôležité, pretože vylepšujú existujúce teórie ľudského správania tým, že im dodávajú experimentálnu rovinu.
Mohlo by vás zaujímať: Prichádzate vždy a všade neskoro? Chyba môže byť vo vašom mozgu
Uplatní sa nová typológia osobnosti v praxi?
Podľa doteraz zaužívaných psychologických noriem existujú štyri základné temperamenty – cholerik, sangvinik, flegmatik a melancholik. Niektorý z nich sa u nás prejavuje vo zvýšenej miere, no každý človek v sebe nosí aspoň malé percento z každej skupiny. Základy takéhoto rozdelenia položil už slávny staroveký grécky lekár Hippokrates. Ku klasifikácii temperamentu však oveľa neskôr prispel Carl Gustav Jung, ktorý ľudí rozlišoval podľa ich prístupu k vonkajšiemu svetu na extrovertov a introvertov. Či sa rozdelenie na závistlivcov, pesimistov, optimistov a dôverčivých ľudí ujme, je naozaj otázne. Možno však na tom celom niečo bude. Veď aj o Slovákoch sa neraz hovorí, že si závidia i chorobu či nos medzi očami.
Súhlasíte s novou typológiou osobnosti? Kam by ste sa zaradili vy? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na