Predstavte si, že neviete koľko je hodín, neviete aký je deň, nemáte sa ako s nikým dohodnúť na stretnutí. Dnes je už takmer nepochopiteľné, že pred tisícročiami pre ľudstvo neexistoval pojem „čas“. Ľudia si však plynutie doby začali uvedomovať a svetlo sveta uzreli prví predchodcovia dnešných moderných hodín.
Slnko bolo prvé
V mnohých objavoch Európa akosi strácala. Najväčšie vynálezy, bez ktorých si nevieme predstaviť život, boli väčšinou vynájdené mimo jej územia. Inak to nie je ani v tomto prípade. Prvé hodiny začali používať v starovekom Egypte asi 3000 rokov pred naším letopočtom a tušíte správne, šlo o slnečné hodiny. Približne o tisícročie neskôr s nimi prišli aj v Číne. Pozostávajú zo žrde zapichnutej do zeme a z číselného ciferníka. Využívali pohyb Slnka po oblohe a z toho vyplýval aj jeden vážny nedostatok. Keď bolo pod mrakom či v noci, čas sa logicky merať nedal. Niektoré zo slnečných hodín mali aj funkciu kalendára, či rituálnu funkciu. Najznámejšími sú Stonehenge či rituálne stavby v Andách.
Mohlo by vás zaujímať: Vševidiaci Nostradamus predpovedal smrť kráľa aj nástup Stalina: Čo nás ešte čaká?
Pomohla voda s plavákom
Prvý bol znova Egypt, kde skonštruovali asi 1600 rokov pr.n.l. takzvané vodné hodiny. Voda pretekala cez niekoľko nádob a samotná hladina alebo plavák položený na vode ukazoval plynutie času. Tak sa dali odstopovať aj pomerne krátke časové úseky, v závislosti od konkrétnych hodín a veľkosti nádob. Spočiatku sa tieto hodiny používali na verejných zhromaždeniach na stopovanie času rečníkovi, neskôr aj v iných oblastiach. Vodné hodiny mali svoje miesto aj v Číne, nie je však celkom isté, kedy sa tam objavili po prvýkrát.
Čas podľa sviečok
V temnom stredoveku sa čas meral aj iným spôsobom. Sviečkami. Toto meranie bolo najviac využívané mníchmi v kláštoroch a kostoloch. Používali ho však aj inde, jeho princíp bol viac než zaujímavý. Čas sa meral na základe úbytku vosku zo sviečky. Na to, aby boli merania čo možno najpresnejšie, bolo nutné používať sviečky rovnakej výšky s rovnakými knôtmi.
Vreckové hodinky už v stredoveku
Presýpacie hodiny má možno mnoho z vás doma ako dekoráciu. Boli rôznych veľkostí a preto sa vyvinuli aj ich vreckové varianty. Vďaka mobilite ich využívali aj cestovatelia a námorníci.
Mohlo by vás zaujímať: Len pre silné povahy: Takto sa popravovalo počas uplynulých tisícročí
Mechanická doba
Prvé mechanické hodiny boli zhotovené pravdepodobne už v 9. storočí. Pohon zabezpečovalo závažie, ktorého tiažová sila poháňala ozubené kolieska, merajúce časový úsek. Známy Galileo Galilei prišiel na objav, že kyv rôznych kyvadiel je rovnako dlhý. Mohol sa tak zaoberať tvorbou prvých mechanických hodín. Skutočné kyvadlo vhodné do hodín však zostrojil istý Holanďan až o 50 rokov neskôr. Prvé funkčné mechanické hodiny boli umiestnené vo veži a ciferník by ste na nich hľadali márne. Každú hodinu vydávali zvuk, no presný čas ste nevideli. Podobne to bolo so všetkými mechanickými hodinami, ručičky sa pridávali až neskôr. Prvá bola hodinová ručička, neskôr minútová a sekundová ručička bola prvýkrát použitá až okolo roku 1800. Typickými predstaviteľmi mechanických hodín boli a sú orloje. Unikátne prístroje, ktoré dokázali ukazovať aj dátum či nočnú hviezdnu oblohu. Najznámejší je ten pražský, no aj u nás jeden nájdete v Novej Bystrici na Orave.
Norimberské vajce
Od vzniku mechanických hodín to bol len krôčik ku tým vreckovým. V roku 1510 namiesto závažia použil pero hodinár Peter Henlein. Hodinky sa dlho prezývali „norimberské vajce“, pretože boli vyrábané práve v tomto meste. Nasledujúcim míľnikom boli kyvadlové hodiny aj v tých vreckových. A dnes sa stretnúť môžete s digitálnymi či dokonca atómovými hodinami. Tie využívajú pravidelné kmitanie atómov cézia a vďaka tomu majú neuveriteľnú presnosť, za milión rokov majú odchýlku menšiu ako jednu sekundu. Aj takýto dokonalý kúsok technológie môžete mať na svojej ruke. A na počiatku boli len obyčajné slnečné hodiny.
Ktoré hodiny na určenie presného času používate? Poraďte ostatným čitateľom v diskusii.
Zdieľať na