Miernych porúch pamäte je čoraz viac: Čo môže byť ich príčinou?

Muž

thinkstockphotos.com

Ľudská pamäť dostáva v posledných desaťročiach zabrať. Množstvo informácií, ktoré sa k nám valia z médií či internetu, je niekedy náročné vyselektovať a tak niet divu, že si človek nemôže pamätať všetko. Ak sa aj vám niekedy zdá, že pamäť nespĺňa vaše požiadavky, možno by ste sa mali zamyslieť prečo – a či je to ešte normálne.

Je pravda, že sa množstvo informácií, ktoré by sme si mali zapamätať, v posledných desaťročiach neúmerne zvýšilo, najmä u tých, ktorých profesia je náročná. Vedci tak začali zisťovať, kedy ide skutočne o poruchy pamäte a aké sú rozdiely medzi ideálnou pamäťou, ktorá je schopná pojať všetko, čo je užitočné, a reálnu pamäťou, ktorá naopak nestačí prijímať všetko.

Na pamäť je toho veľa

Funkčnou poruchou pamäti rozumieme stav, kedy si osoba sťažuje na výpadky pamäti v prostredí, kde je potrebné si zapamätať početné rozličné fakty. Nemá to žiadne špecifické príčiny, ani fyzické, ani psychické. ,,Je to porucha vyskytujúca sa častejšie medzi osobami, ktoré z hľadiska profesionálneho a sociálno ekonomického stoja na vyššom stupni. Osobám, ktoré majú vysoké nároky na pamäť, viac hrozí, že sa u nich prejaví neschopnosť vyrovnávať sa s nedostatkami pamäte i s jej bežnými zmenami, ktoré sú vyvolané zmenami nálady, stresom a pokročilým vekom,“ uviedli experti z britskej Sheffieldskej univerzity.


Mohlo by vás zaujať: Problémy s pamäťou? Týchto 5 potravín je výbornou prevenciou proti Alzheimerovi


Neviete si zapamätať ani bežné maličkosti?

Kto si všíma aj drobné ťažkosti vo svojej schopnosti si niečo zapamätať a venuje vyššiu pozornosť svojim poznávacím schopnostiam, máva pocit, že tu čosi nehrá. ,,Vyvíja sa u neho stres vyvolaný nesúladom medzi vysoko náročnými požiadavkami na pamäť a jej možnosťami,“ uvádzajú vedci. Čím dlhšie trvá stres, tým viac má pamäť tendenciu fungovať zle.

Môže ísť aj o kognitívnu poruchu

Ďalším prejavom nedostatočnej pamäte, ktorý však nemusí byť patologický, je takzvaná mierna kognitívna porucha. Je to stav, ktorého podstata a predovšetkým vývoj vyvolávajú aj medzi vedcami mnohé prekvapenia. Kto ňou trpí, má reálne zníženie poznávacích schopností, ale dokáže fungovať v bežnom živote. Môže to byť spôsobené vekom, dlhodobými depresívnymi stavmi alebo chronickým alkoholizmom. Tieto rozdielne príčiny sa prejavujú rôznymi symptómami a vývoj je neistý. ,,Pôvodným cieľom tejto klasifikácie bolo rozlíšiť osoby s vysokým rizikom Alzheimerovej choroby či ďalších neurovegetatívnych porúch, ktoré môžu viesť k demencii. Nemožno však povedať, že by sa tento cieľ dosiahol,“ vysvetľujú vedci.


Všetko pre zdravé telo a dušu nájdete na www.vysetrenie.sk


Môžete byť len prepracovaní, nie na ceste k demencii

V mnohých prípadoch má mierna kognitívna porucha prechodný charakter umožňujúci plné uzdravenie, ku ktorému dochádza po tom, čo je prekonaný dlhodobý depresívny stav. Nemá teda nič spoločného so žiadnou formou demencie. ,,Avšak medzi laikmi a verejnosťou vládne presvedčenie, že každé mierne zhoršenie poznávacích funkcií znamená nevyhnutnú cestu k nejakej forme demencie,“ dodali britskí vedci. Jeden výskum uskutočnený medzi americkými neurológmi ukázal, že takmer 20 percent z nich bolo o tejto nevyhnutnosti presvedčených.

Hranice sú nejasné

Tento stav, nachádzajúci sa na polovičnej ceste medzi normálnym a patologickým stavom, ukazuje, že medzi týmito stavmi nie je jasná hranica. Človek môže pociťovať stratu niektorých poznávacích funkcií, ktorá je úplne prechodná alebo stabilná, ale ktorá sa ďalej nerozvinie. Sú však ojedinelé prípady, kedy dochádza ku skutočnej demencii. Ďalší výskum má odhaliť, aké sú presne príčiny týchto špecifických prípadov.


Máte vy alebo niekto vo vašom okolí skúsenosti s kognitívnou poruchou? Napíšte o nich ostatným čitateľom v diskusii.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, Zora, ČTK, Corriere della Sera
Odporúčame