Milujete egreše? Tak im spravte miesto vo svojej záhradke!

Egreš

sxc.hu

Pravlasťou divo rastúcich egrešov sú severné oblasti mierneho pásma Európy, Strednej Ázie a Ameriky. Ich bobuľky boli pôvodne drobné. Až postupné šľachtenie prinieslo ovocie vo veľkostiach ako ho poznáme dnes. U nás prišli egreše do záhrad až v 19. storočí. Obsahuje mnoho zásaditých minerálnych látok, predovšetkým draslík, fosfor, vápnik, železo a sodík. Ďalej v jeho plodoch nájdeme karotén, vitamíny B1, B2 a PP. Vitamínu C je asi 45 mg v 100 g ovocia. Egreš má močopudné a ľahko preháňacie účinky.

Stromčekový egreš je český vynález!

Naši susedia obohatili sortiment egrešov o viacero odrôd. Niektoré dodnes patria k svetovej špičke. Ako prví úspešne navrúbľovali egreš na silné prúty meruzalky zlatej a vypestovali tak stromčekovú formu egrešu. Tento spôsob sa ujal veľmi rýchlo a rozšíril sa po celom svete. Ich výhodou je pomerne jednoduchý a hlavne bezpečný spôsob oberania plodov. Treba si však uvedomiť, že podpník má plytký koreňový systém a stromček potrebuje oporu. Ak potrebujeme ušetriť miesto v záhrade, je možné vysadiť až tri stromčeky k jednému kolíku. Ten však musí byť pevný a aby si stromčeky nezavadzali, dávame spolu rôzne výšky pníkov. Docielime tým poschodia, ktoré zaujmú nielen v dobe plodov.


Tiež by vás mohlo zaujať: Záhradkárčenie dnešných dní: Ide o radosť, nie o peniaze


Nie je egreš ako Egreš

V okrese Trebišov leží dedinka s týmto názvom a počtom asi 400 obyvateľov. Najstaršia písomná zmienka o Egreši pochádza z roku 1398, kedy sa nazývala Egres. Vzhľadom na archeologické poznatky a slovenský pôvod názvu možno existenciu dediny predpokladať už pred 11. storočím.

Josta

Tento kríženec pochádza z roku 1977 z bývalej NDR z dielne šľachtiteľa Dr. Bauera. Vznikol tak, že kvety čiernej ríbezle boli opelené peľom z kvetov egreša. Novovzniknutý druh ovocia pomenoval podľa začiatočných písmen rodičov Johannisbeere + Stachelbeere. V súčasnosti už existuje viac odrôd. Kvalitou veľkých plodov sa vyznačuje ‚Jogranda‘ a ‚Jostine‘. Na pôdu a klimatické podmienky nemá josta zvláštne požiadavky. Najlepšie  sa jej darí na hlbokých, živinami a vlahou zásobených pôdach, v nižších a stredných polohách. Nesklame však ani v menej priaznivých podmienkach. Josta plodí na jednoročnom i staršom dreve. Plody vyrastajú  po troch až piatich v malých strapcoch, sú oválne, bez chĺpkov, čierne, s korenistou arómou a chutia sladkokyslo. Veľkou výhodou josty je jej zdravotný stav. Je odolná voči bežným chorobám, ktoré napádajú ríbezle a egreše. Na dosiahnutie vyšších výnosov sa odporúča pestovať aspoň dva kríky súčasne. Z plodov je výborný džem. Vzhľadom na vysoký obsah pektínu je výborným doplnkom k výrobe džemov z iných druhov ovocia.

Zdroj: sxc.hu, sxc.hu, Janka

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close