Pravlasťou divo rastúcich egrešov sú severné oblasti mierneho pásma Európy, Strednej Ázie a Ameriky. Ich bobuľky boli pôvodne drobné. Až postupné šľachtenie prinieslo ovocie vo veľkostiach ako ho poznáme dnes. U nás prišli egreše do záhrad až v 19. storočí. Obsahuje mnoho zásaditých minerálnych látok, predovšetkým draslík, fosfor, vápnik, železo a sodík. Ďalej v jeho plodoch nájdeme karotén, vitamíny B1, B2 a PP. Vitamínu C je asi 45 mg v 100 g ovocia. Egreš má močopudné a ľahko preháňacie účinky.
Stromčekový egreš je český vynález!
Naši susedia obohatili sortiment egrešov o viacero odrôd. Niektoré dodnes patria k svetovej špičke. Ako prví úspešne navrúbľovali egreš na silné prúty meruzalky zlatej a vypestovali tak stromčekovú formu egrešu. Tento spôsob sa ujal veľmi rýchlo a rozšíril sa po celom svete. Ich výhodou je pomerne jednoduchý a hlavne bezpečný spôsob oberania plodov. Treba si však uvedomiť, že podpník má plytký koreňový systém a stromček potrebuje oporu. Ak potrebujeme ušetriť miesto v záhrade, je možné vysadiť až tri stromčeky k jednému kolíku. Ten však musí byť pevný a aby si stromčeky nezavadzali, dávame spolu rôzne výšky pníkov. Docielime tým poschodia, ktoré zaujmú nielen v dobe plodov.
Tiež by vás mohlo zaujať: Záhradkárčenie dnešných dní: Ide o radosť, nie o peniaze
Nie je egreš ako Egreš
V okrese Trebišov leží dedinka s týmto názvom a počtom asi 400 obyvateľov. Najstaršia písomná zmienka o Egreši pochádza z roku 1398, kedy sa nazývala Egres. Vzhľadom na archeologické poznatky a slovenský pôvod názvu možno existenciu dediny predpokladať už pred 11. storočím.
Josta
Tento kríženec pochádza z roku 1977 z bývalej NDR z dielne šľachtiteľa Dr. Bauera. Vznikol tak, že kvety čiernej ríbezle boli opelené peľom z kvetov egreša. Novovzniknutý druh ovocia pomenoval podľa začiatočných písmen rodičov Johannisbeere + Stachelbeere. V súčasnosti už existuje viac odrôd. Kvalitou veľkých plodov sa vyznačuje ‚Jogranda‘ a ‚Jostine‘. Na pôdu a klimatické podmienky nemá josta zvláštne požiadavky. Najlepšie sa jej darí na hlbokých, živinami a vlahou zásobených pôdach, v nižších a stredných polohách. Nesklame však ani v menej priaznivých podmienkach. Josta plodí na jednoročnom i staršom dreve. Plody vyrastajú po troch až piatich v malých strapcoch, sú oválne, bez chĺpkov, čierne, s korenistou arómou a chutia sladkokyslo. Veľkou výhodou josty je jej zdravotný stav. Je odolná voči bežným chorobám, ktoré napádajú ríbezle a egreše. Na dosiahnutie vyšších výnosov sa odporúča pestovať aspoň dva kríky súčasne. Z plodov je výborný džem. Vzhľadom na vysoký obsah pektínu je výborným doplnkom k výrobe džemov z iných druhov ovocia.
Zdieľať na