Námesačných radšej nebuďte: Mohli by vás napadnúť!

Žena

sxc.hu

Prvá vec, ktorú si Kenneth Parks z tej noci pamätal, boli strachom krivé ústa jeho svokry. To a jej nehybné oči. Neveriacky si pomaly uvedomoval, že drží v ruke krvou postriekaný kuchynský nôž. Ako v tranze ho pustil a došiel na policajnú stanicu. „Myslím, že som zabil pár ľudí,“ povedal. Mal pravdu. Počas noci 23. mája 1987 Parks došiel autom k domu manželkiných rodičov. Svokra uškrtil a svokru ubodal piatimi ranami nožom.

Problém bol, že si na nič z toho nepamätal. Čo môže vyzerať ako thriller, bolo pre tohto Kanaďana trpkou realitou. Ako jediné vysvetlenie uviedol, že je námesačný. Po piatich dlhých rokoch za mrežami ho súd zbavil viny s tým, že za svoje činy nebol zodpovedný.

Ak námesačnosť je problémom pre súdy, potom je ešte väčšou záhadou pre vedcov, ktorí tento fenomén študujú po stáročia. A je ešte viac fascinujúca preto, že napriek všetkým tým rokom skúmania je o nej známe len veľmi málo. Námesačnosť zostáva hádankou nielen preto, že je tak ťažké ju preukázať. Nespôsobuje žiadne merateľné zmeny v krvi, nervovom systéme alebo mozgu, teda väčšina testovacích metód od vzoriek krvi až po magnetickú rezonanciu jednoducho nepomôže.


Mohlo by vás zaujať: Máte problémy so spánkom? Riešte ich, môžu viesť k Alzheimerovej chorobe


Neurológovia sa snažia diagnostikovať tento stav pozorovaním pacientov v spánkových laboratóriách, kde natáčajú videozáznamy a merajú elektrickú aktivitu mozgu pomocou EEG. Ale výsledky sú len priemerné, povedal Pascal Grossa, šéflekár oddelenia neurológie berlínskej nemocnice Charité.

„Námesačnosť, pri ktorej človek skutočne vstane z postele, v spánkovom laboratóriu prakticky nikdy nenastáva,“ dodal. „Dokonca aj keď preskúmame dostupné informácie z celého sveta, nájdeme len asi desať prípadov, kedy sa to stalo.“

To, prečo by sa námesačníci mali hanbiť v laboratórnom prostredí, je tiež neznáme, akokoľvek s tým môže mať niečo do činenia pripojenie k EEG. Ale aj keď zostanú na posteli, môžu byť námesačníci dosť aktívni. Často zažívajú stav, ktorý je známy ako „zmätené upozornenie“. To nastáva, keď sa človek nečakane posadí, otvorí oči a rozhliada sa okolo seba zjavne dezorientovaným spôsobom. To zvyčajne trvá asi minútu. Prekvapivé je, že EEG v takom prípade nezaznamená žiadnu zmenu – a ďalej registruje hlboký spánok.

Vedci spolupracujúci s psychiatrom Mauricom Ohayonem na Stanfordskej univerzite pred časom zistili, že námesačnosť je oveľa častejšia, ako sa pôvodne myslelo. Štúdia zverejnená v odbornom časopise Neurology uvádza, že počas uplynulého roka námesačnosť zažili približne tri percentá dospelých Američanov. A v mnohých prípadoch mohli dávať vinu len sami sebe, dodala štúdia.


Mohlo by vás zaujať: Stop prebdeným nociam: Zaspávajte aj bez počítania ovečiek!


Námesačnosť je podľa nej dôsledkom takých vecí, ako je príliš málo spánku, stres a alkohol. Potom je túžba tela po hlbokom spánku tak veľká, že upadne do istého polospánku, v ktorom človek podniká nejakú činnosť, ale nie je celkom pri vedomí. Táto činnosť zvyčajne predstavuje cestu na záchod alebo zjedenie nejakého toho sústa uprostred noci. Znie to neškodne, ale aj tak to môže spôsobovať problémy – ako v klasickom prípade, kedy si hosť v hoteli pomýli okno s dverami na toaletu.

Námesačnosť je zvlášť častá, keď sú ľudia na obchodných cestách. Vtedy sa nahromadia také faktory, ako je neznáme prostredie, nedostatok spánku, stres a nadmerná konzumácia alkoholu. Ale na základe zistení svojej štúdie Ohayon uvádza, že u približne tretiny všetkých prípadov existuje aj genetická predispozícia k námesačnosti.

Práve prípad Kennetha Parksa pravdepodobne spadal do „geneticky prednastavenej“ kategórie. Skutočnosť, že námesačnosť sa často vyskytovala u jeho príbuzných zohral hlavnú úlohu nielen pri jeho diagnóze, ale nakoniec aj pri jeho prepustení z väzenia.


Mohlo by vás zaujať: Ako na nás vplýva Mesiac – mýty a fakty


Podľa profesora Geerta Mayera, šéfa Nemeckej spánkovej spoločnosti (DGSM), je Parksov desivý prípad výnimkou. Väčšina námesačníkov je veľmi mierumilovná a ak spôsobia nejaká zranenie, potom zvyčajne sami sebe. Námesačníci však môžu začať byť agresívni, ak sú náhle vytrhnutí zo svojho sveta snov. Inými slovami buďte opatrní, ak sa chystáte ich prebudiť.

„Keď zobudíte námesačníka, tak zvyčajne reaguje obranou,“ povedal Mayer. „Preto ich nebuďte. Namiesto toho ich len jemne odveďte späť do postele.“ A to je jediná rada, akú vedci a lekári zatiaľ môžu ponúknuť. Snáď len s výnimkou odstránenia potenciálne nebezpečných predmetov zo spálne.

Zdroj: sxc.hu, sxc.hu, ČTK
Odporúčame