Po prekonaní ochorenia, najmä ak išlo o respiračnú infekciu, je dôležité venovať pozornosť správnemu načasovaniu opätovného návratu k fyzickej aktivite. Príliš skoré zaťaženie organizmu po chorobe môže spomaliť zotavenie alebo dokonca môže viesť ku komplikáciám. Návrat k fyzickej aktivite, ako aj k pôvodnému tempu a objemu cvičenia by mal byť postupný. Závisí to od viacerých faktorov, pričom hlavnými sú závažnosť infekcie a aktuálny zdravotný a fyzický stav pacienta. Kedy je teda vhodné opäť začať cvičiť a aké zásady pri tom dodržiavať?
O opätovných aktivitách rozhoduje závažnosť ochorenia
Návrat k fyzickej aktivite po chorobe si vyžaduje trpezlivosť a vnímavosť voči signálom tela. Nie je hanba začať pomaly a dopriať si dostatok času na regeneráciu – naopak, je to investícia do dlhodobej pohody a zdravia.
„Všeobecne sa neodporúča okamžitý návrat k cvičeniu hneď po odznení príznakov, nakoľko imunita môže byť oslabená a hrozí opätovný rozvoj ochorenia či rozvoj komplikácií, akou môže byť napríklad zápal srdcového svalu,“ upozorňuje Rudolf Blahuta, všeobecný lekár pre dospelých Nemocnice Agel Košice-Šaca. S fyzickou aktivitou podľa neho treba začať postupne. V prvom týždni odporúča znížiť tempo aj objem cvičenia na polovicu pôvodných hodnôt a následne postupne záťaž zvyšovať.
Počas choroby môže mať pozitívny vplyv veľmi mierna fyzická aktivita ako napríklad prechádzky na čerstvom vzduchu. „Okrem pozitívneho vplyvu na psychiku tiež prispieva k ‚vyčisteniu‘ dýchacích ciest vylučovaním hlienu a pri dlhodobom ochorení pomáha predchádzať atrofii svalstva,“ vysvetlil Blahuta. Upozornil však, že aktivita počas ochorenia môže oslabiť imunitu, predĺžiť dobu liečenia, prispieť k rozvoju komplikácií či chronického únavového syndrómu.
Po respiračných ochoreniach, ako je chrípka, prechladnutie alebo COVID-19, závisí návrat k aktívnemu pohybu a cvičeniu od viacerých faktorov – najmä od závažnosti priebehu ochorenia a individuálneho zotavenia. Takéto sú základné odporúčania:
- Ak ste mali ľahšie prechladnutie (nádcha bez horúčky, mierny kašeľ) a cítite sa dobre, môžete sa vrátiť k miernej aktivite ako napríklad prechádzky alebo joga hneď, ako ustúpia príznaky. Ak by sa vám objavila únava alebo pociťujete zhoršenie stavu, radšej ešte oddychujte.
- Ak ste prekonali chrípku alebo horúčkové ochorenie, odporúča sa počkať minimálne 3 – 5 dní po ústupe horúčky a hlavných príznakov, aby ste predišli komplikáciám, ako je napríklad zápal srdcového svalu (myokarditída). Najskôr začnite ľahšími aktivitami a sledujte reakciu svojho tela.
- Ak ste prekonali ťažšie respiračné ochorenia (zápal priedušiek, COVID-19 alebo zápal pľúc), na návrat k fyzickej aktivite budete potrebovať dlhšie zotavenie. Väčšinou sa odporúča minimálne 1 – 2 týždne bez fyzickej námahy. Návrat k intenzívnejšiemu pohybu by mal byť konzultovaný s lekárom a mal by prebiehať veľmi pozvoľne.
Ako sa po chorobe vrátiť bezpečne k pohybu?
- Začnite postupne, najskôr s nízkou intenzitou (prechádzky, ľahký strečing).
- Sledujte signály tela. Ak sa objaví nadmerná únava, dýchavičnosť či bolesť na hrudi, uberte.
- Dbajte na dostatok hydratácie a kvalitnej stravy, ktorá pomôže telu rýchlejšie sa zotaviť.
- Netlačte sa do výkonov, imunita potrebuje čas na regeneráciu.
Každé telo reaguje na chorobu individuálne. Zatiaľ čo niektorí sa cítia po pár dňoch v poriadku, iní môžu pociťovať únavu a slabosť ešte celé týždne po prekonaní ochorenia. Ak ste mali ťažší priebeh ochorenia, prípadne vás ešte trápi pretrvávajúci kašeľ, únava či tlak na hrudi, určite sa pred návratom k obľúbeným fyzickým aktivitám a k športu najskôr poraďte s lekárom.
Aby bol návrat k pohybu bezpečný, nezabúdajte na dostatok hydratácie, kvalitnú výživu a dostatočný spánok. Po chorobe je telo oslabené a potrebuje viac času na regeneráciu. Zaradenie dychových cvičení môže pomôcť posilniť pľúcnu kapacitu, najmä po respiračných ochoreniach.
Zdieľať na