V mladosti sme tmu chápali ako niečo zlé a strašidelné. V súčasnosti má v našich životoch čoraz menej priestoru a to začína mať na organizmus doslova devastujúce následky. Báť sa tmy je nezmysel, naopak, strach by sme mali mať z jej nedostatku.
Presvetlené noci
Obyvatelia sídlisk už prakticky pravú tmu nezažívajú. Sme neustále atakovaní svetelným smogom. Ani zatiahnuté žalúzie nám nevedia zabezpečiť tmu, akú by sme zažili v lese na samote. Čoraz viac sa však ukazuje, že tmu naše telo potrebuje. Paul Bogard vo svojej knihe Koniec noci spovedá ľudí zaoberajúcich sa tmou. Thoreau Walden v nej napríklad tvrdí, že prirodzený strach, ktorý sme pociťovali v tme štartoval naše vnútorné pochody a dokonca aj aktivitu počas dňa. Absencia temnej tmy z nás môže robiť lenivých ľudí, lepšie povedané, večne poriadne nevyspatých.
Spánok cez deň nestačí
Bogard, ktorého si môžete vypočuť 3.júla na konferencii TEDx v Bratislave, vo svojej štúdii skúma ľudí dlhodobo vystavených nočnej práci. Tma akoby do ich života ani nepatrila – noc majú vyretušovanú umelým osvetlením a spia za bieleho svetla. Z jeho výskumov vyplýva, že ľudia tým majú narušenú emocionálnu stabilitu, sú podráždení, prudkí, nesústredení a trpia permanentnou vyčerpanosťou. Nie je teda rozhodujúce čí spíme, ale aj kedy spíme. Spánok pri svetle sa ukazuje podstatne menej kvalitný, ako keď sa okolo nás rozprestiera noc. Náš prirodzený rytmus tela je totiž narušený, čo vplýva na celkové rozladenie funkcií organizmu.
Mohlo by vás zaujať: Zvyknete si počas dňa zdriemnuť? Pozor, pospávanie zvyšuje riziko infarktu!
Práca v noci škodí ako cigarety
Fyzická a psychická nepohoda nie je jediným dôsledkom nedostatku tmy. Umelé svetlo na rozdiel od svetla sviečky, alebo mesačného svitu zabraňuje produkcii melatonínu, ktorý je veľmi dôležitým faktorom nielen pre pokojný spánok, ale aj pre dobrú imunitu. Tak môže umelé svetlo prispievať k vzniku rakoviny, kardiovaskulárnych ťažkostí, poruchám srdcového rytmu, žalúdočným vredom aj obezite. Narušenie fázy tmy v našom živote je nebezpečnou hrou.
Tma pôsobí ako terapia
Nie je to novodobý trend, terapia tmou sa datuje do obdobia niekoľko tisíc rokov pred nami, keď ju ako relaxačnú a liečivú metódu používali už tibetskí mnísi a do Európy ju priniesol psychológ a etnológ Holger Kalweit. Terapia je založená na maximálnom uvoľnení, keď už po niekoľkých hodinách zmysly ostávajú zostrené a zrak akoby sa dostal na druhú koľaj. Pritom v bežnom živote je dominantným. Vyplavuje sa melatonín, posilňuje imunitný systém a prichádza kvalitný spánok, ktorý lieči psychické aj fyzické napätie.
Mohlo by vás zaujať: 5 vecí, ktoré ničia váš spánok: Odstráňte ich a konečne nerušene spite!
Dávka tmy
Potreba tmy je dôležitá každodenne, ale terapia tmou vie dať telu silnejšie dávky, ktoré však nemôžu nahradiť pravidelný nočný odpočinok v temnej miestnosti. Niekoľkodňové pobyty ľudí v tme vyniesli na svetlo sveta zaujímavé poznatky. Po takomto „liečení“ sa regeneruje telo, je prevenciou pred rakovinou, upravuje metabolizmus, ale aj psychiku. Zároveň upokojuje neustále vysoké životné tempo. Účinok tmy vo veľkej dávke priniesol merateľné výsledky, z ktorých však možno jasne vyčítať, čo sa deje, ak telu tmu pravidelne odopierame. O všetky jej benefity postupne prichádzame.
Posilnení tmou
Tibetskí mnísi sa neraz na pobyt v tme vydávajú aj na pol roka. Na Slovensku fungujú niekoľkodňové pobyty, no o svoju tmu by sa mal postarať každý sám. Aj v strede mesta sa dá vytvoriť tma pomocou špeciálnych závesov určených na tento účel, alebo nepriepustnými roletami. V meste je totiž aj nočná tma nasiaknutá svetelným vlnením, ktoré pomaly, ale isto narušuje našu psychiku. Ak chcete tomuto zabrániť, vytvárajte si skutočnú absenciu umelého svetla a posilňujte svoje zdravie počas spánku.
Darí sa vám dopriať si spánok počas noci? Koľko hodín denne spíte? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.
Zdieľať na