Jedna zo štúdií hovorí jasne. Sto ľudí držalo kaloricky chudú diétu. Až 95 z nich sa však po pár rokoch vrátilo k pôvodnej a teda neželanej váhe. Autorom štúdie je neurovedec Michel Desmurget. A vychádza z toho teda to, že všetky diéty pôsobia v skutočnosti len krátkodobo, ak úbytok váhy je priamo úmerný obmedzeniam príjmu kalórií. Aké sú teda príčiny nechceného jojo efektu?
Telo nechce chudnúť
Prečo taký neúspech? Predovšetkým je to tak kvôli fyziológii, nie kvôli nedostatku vôle. Naše telo nechce chudnúť. Nie je na to naprogramované. Telo je úplne neschopné rozlišovať medzi nedobrovoľným hladovaním a vedome dodržiavanou diétou s nízkym príjmom kalórií.
Prvé týždne je organizmus prekvapený, a preto rýchlo chudneme, ale potom má len jeden cieľ: obnoviť svoje zásoby. Strach z hladu, ktorý je zapísaný v našich génoch, víťazí. Je veľmi ťažké zabrániť tomu, aby sa celá metabolická mašinéria neprispôsobila a nekládla tuhý odpor chudnutiu. Hlad je jedným z jej prostriedkov.
Mohlo by vás zaujímať: Jo-jo efekt pri chudnutí: Vyhnite sa mu raz a navždy!
Organizmus je vytrvalý
V štúdii zverejnenej na stránkach American Journal of Physiology Endocrinology and Metabolism nórski a dánski vedci ukazujú, že obrana organizmu proti obmedzeniam je nielen účinná, ale aj vytrvalá. Ešte dva roky potom, čo 35 dospelých trpiacich ťažkou obezitou držalo nízkokalorickú diétu, prevádzkovalo fyzickú aktivitu, radilo sa s psychológmi a nutričnými poradcami a zhodilo v priemere 11 kilogramov, mali všetci stále hlad.
Hladina hormónu hladu ghrelinu, ktorý uvoľňuje žalúdok, keď sa chudne, zostávala stále nadpriemerná, pacienti stále pociťujú hlad. „Všetci majú tento hormón, ale keď ste obézny a schudnete, hladina tohto hormónu rastie,„ vysvetľuje Catia Martinsová z lekárskej fakulty Nórskej univerzity vied a techniky, ktorá túto štúdiu viedla. Pri rovnakej váhe bude mať bývalý obézny viac hlad než ten, kto diétu nedržal a neschudol. Jeho hladina ghrelinu je zvýšená.
Základom skromné ciele
„To je jeden z rizikových faktorov opätovného pribratia na váhe,„ potvrdzuje profesor Jean–Michel Lecerf z Pasteurovho inštitútu v Lille. „Táto štúdia vysvetľuje, že je potrebné mať skromné ciele pokiaľ ide o obezitu a dávať prednosť postupnému zhadzovaniu kilogramov pred rýchlym chudnutím. Ak sa pacientovi podarí prerušiť zvyšovanie váhy, je to už prvý úspech,“ dodáva.
Podľa Michela Desmurgeta táto štúdia ukazuje, ako silné sú fyziologické mechanizmy nášho tela. „Dokonca aj pri miernom schudnutí (o menej ako osem percent telesnej váhy) telo pokračuje v kladení odporu ešte ďalšie dva roky,„ hovorí.
Mohlo by vás zaujímať: FOTO Hmotnosť je len číslo: Presvedčia vás ľudia, ktorí neschudli, no vyzerajú fantasticky
Potvrdený jojo efekt
Hovorí sa, že rýchlo zhodené kilogramy sú zase rýchlo nabraté späť. Austrálski vedci chceli túto skutočnosť overiť. Podrobili 200 osôb sčasti intenzívnej a rýchlej diéte, sčasti miernejšej, postupnej diéte. Cieľom bolo, aby tieto osoby zhodili asi 15 kilogramov. Intenzívna diéta znamenala denný kalorický príjem o 60 percent nižší ako pri bežnom stravovaní. Tí, ktorí držali pomalú diétu, jedli denne len o 25 percent kalórií menej, než je priemerný príjem.
Účastníci intenzívnej diéty dosiahli vytúžený cieľ za tri mesiace, zatiaľ čo tí, ktorí držali miernejší diétu, až za deväť mesiacov. Za dva a pol roka pribrali zhodené kilogramy tri štvrtiny účastníkov z prvej skupiny a polovica osôb z druhej skupiny. Zdá sa, že na opätovné pribratie na váhe nemá vplyv len rýchlosť chudnutia, ale tiež to, o koľko je znížený kalorický príjem.
Aby sme „oklamali“ mozog, je teda potrebné veľmi pozvoľna obmedzovať množstvo jedla a zvyšovať fyzickú aktivitu.
Aké skúsenosti s jojo efektom máte vy? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.
Zdieľať na