Hoci ideálom šťastného a spokojného manželstva je partnerská vernosť, aspoň raz sa počas neho pošmykne množstvo mužov či žien. A veľmi často sa následne sami seba pýtajú – povedať, či nepovedať? Správna odpoveď, zdá sa, neexistuje. Ani psychológovia sa nezhodnú na rovnakom názore. Aké sú pozitíva a negatíva jednej a druhej možnosti?
Všetko na tanieri…
Povedať všetko a priznať sa k nevere, alebo si zachovať svoje tajomstvo? Názory sa rôznia. A situácia sa komplikuje, keď klamanie partnera trvá dlhšie. Niektorí radia, aby ste všetko okamžite priznali, pretože „klam je jed“ a „manželstvo závisí na vzájomnej dôvere„. K takejto transparentnosti nabáda napríklad psychoanalytička Fabienne Kraemerová: ,,Treba sa zveriť, aj keď je to veľmi ťažké, a spoľahnúť sa na zhovievavosť toho druhého. Je to akési vyznanie viery vo vzťah. Ak sa tak nestane, znamená to koniec manželstva. Alebo začiatok jeho zahnívania,“ hovorí podľa denníka Le Monde.
…alebo zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať?
Podľa psychiatra Roberta Neuburgera je zas predstava vzťahu, kde si partneri môžu hovoriť úplne všetko, naivná. ,,Ak sa raz dopustíte nevery, treba si to rozhodne nechať pre seba! Pár si všeobecne nemusí hovoriť všetko. Absolútna pravda je jedným z dôvodov, kvôli ktorým sa dvojica nakoniec rozíde. Zvlášť, keď sa transparentnosť týka otázok nevery,„ podotýka Neuburger.
Čo teda robiť, keď ste raz chybovali? ,,Keď sa priznáte, znamená to, že zodpovednosť – a tým aj vinu – presúvate na partnera. To vzťah skomplikuje a dokonca ho to môže zničiť. Nehovorte nič, bude to užitočnejšie. Pravda chybu nenapraví,“ zdôrazňuje napríklad psychológ Paul Auster.
Tiež by vás mohlo zaujať: Manželský poradca objasňuje neveru: Prečo muži podvádzajú a ako ich odhaliť?
Trochu tajomnosti nezaškodí
Nie je teda dôvera medzi partnermi len pekným snom? Nevládne medzi nimi plné porozumenie? ,,Spoločnosť je moralizujúcejšia než pred dvoma alebo troma desaťročiami,“ súdi Neuburger. ,,Manželstvo sa stalo akýmsi ideálom a samozrejme medzi partnermi vládne dôvera, ktorá sa buduje s každým dňom. Tú však nemožno kombinovať so zaslepenosťou a zdieľaním všetkého za každú cenu. Je to práve ten diel tajomstva a intimity, ktorý zaručuje kvalitnú dôveru,“ dodáva.
Keď nejde o sex, ale o vzťah
Avšak pozor, opakovanú neveru nemožno akceptovať. A pokiaľ ide o dlhodobý mimomanželský vzťah, predstavuje to skutočný problém. V takom prípade by ste mali uvažovať o tom, že sa partnerovi zveríte. Takýto vzťah totiž ohrozuje manželstvo, aj keď mu často dodá druhý dych. ,,Dlhodobá nevera je výrazom hlbokého problému v manželstve. Ak sa o nej porozprávate a chcete vzťah zlepšiť, je to veľmi silné gesto,“ hovorí Kraemerová.
Tiež by vás mohlo zaujať: Nevera tri krát inak: Aj toto môže spraviť s vaším vzťahom
Neznamená koniec vzťahu
Nevera, ktorej nachádzame v manželstve stále viac, nemusí vždy znamenať jeho stroskotanie. Podľa Heleny Fischerovej z americkej Rutgersovej univerzity 56 percent ženatých mužov a 34 percent vydatých žien, ktorí sa stretli s neverou partnera, označilo aj napriek tomu svoj zväzok za šťastný a mnohí sa nehodlajú kvôli tomu rozviesť. Fischerová odhaduje, že 20 až 40 percent manželských párov v USA zažilo aspoň raz nejakú tú „bokovku“. ,,Ľudia nie sú väčšinou neverní preto, že by boli nešťastní, ale skôr preto, že si myslia, že by mohli byť šťastnejší,„ uvádza psychoterapeutka Esther Perelová. Neverné páry si podľa nej myslia, že našli riešenie, ako doplniť to, čo im chýba k úplnému šťastiu.
Najsilnejší alarm
,,Rok po tom, čo som porodila tretie dieťa, nevedela som, čo skôr, a nemala som už žiadny čas na seba, som strávila noc s kolegom z práce. Priznala som sa manželovi. Bolo ťažké tú skúšku prestáť, ale nakoniec sa ukázala ako očistná,“ zveruje sa desať rokov vydatá Stéphanie. Dokonca aj u tých, ktorí sa rozhodnú akceptovať a prekonať bolesť nevery, je v stávke spochybnenie hodnôt, ktoré utužujú manželstvo. ,,Nevera je totiž často mocným alarmom pre stav vzťahu, ktorý sa musí zmeniť,“ uzatvára Perelová.
Aké skúsenosti máte s neverou vy? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii.
Zdieľať na