Asi tretina obyvateľstva je v priemere ročne hospitalizovaná na ischemické choroby srdca, z toho približne 18 percent pobudne v nemocnici pre akútny infarkt myokardu. Jednou z možností, ako zachrániť pacienta, je zrealizovať intervenčný zákrok, pri ktorom sa rozšíri zúžené miesto v artérii, či už pomocou dilatačného balónika alebo stentu.
V Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave pacientovi prvýkrát voperovali bioresorbovateľnú cievnu výstuž. Tá vychádza z myšlienky, že výstuž v cieve je potrebná len do doby zotavenia sa cievy, tzv. revaskularizácie. Táto fáza trvá šesť mesiacov a po nej sa výstuž stáva nežiaducim predmetom. Po tejto dobe už výstuž potrebná nie je, a ideálom by bolo, ak by sa výstuž odstránila, zmizla a cieva by tak mohla zostať voľná.
Výstuž ostáva v cieve len nevyhnutný čas a do dvoch rokov od jej implantovania sa v tele rozplynie. Tým, že výstuž po dobu revaskularizácie vylučuje liečivo, ktoré cievu uzdravuje a vďaka tomu, že v cieve nezostane trvalý implantát, cieva sa regeneruje a sú jej navrátené jej pôvodné funkčné a anatomické vlastnosti. Operačný zákrok u nás prvýkrát vykonal kardiológ Viliam Fridrich.
Mohlo by vás zaujímať: Transplantácia srdca strach pacientom nenaháňa: Je pre nich vykúpením
Keďže cieva ostáva priechodná a bez trvalého implantátu, je bezproblémový prístup na iné postihnuté miesto v cieve, srdci a to pre prípad, že by mal pacient trpiaci srdcovo-cievnym ochorením ťažkosti do budúcna a musel podstúpiť by-pass alebo intervenčný zákrok. Takáto cievna výstuž je veľkým benefitom aj pre pacientov trpiacich alergiou na kov, ktorí by mohli mať ťažkosti pri implantovaní metalického stentu.
Máte vy, alebo niekto z vášho okolia skúsenosti s ischemickými chorobami srdca? Napíšte svoje poznatky ostatným čitateľom v našej diskusii.
Zdieľať na