Objavte kus slovenskej histórie: Poštová cesta Magna Via priblíži krásu našej krajiny

Prezident SR Ivan Gašparovič

SITA

Komunikácia je taká stará ako ľudstvo, iný bol len mechanizmus prenosu informácií. Nejestvovali telefóny ani internet. Skrúťme koleso času späť do 16. storočia. Vtedy začala písať svoju históriu Magna Via, veľká cisársko-kráľovská poštová cesta. Pre celú rakúsku monarchiu znamenala bezpečnú komunikačnú tepnu a pozdvihnutie ekonomickej prosperity.

Magna Via je súborným názvom historických obchodných ciest, ako i ciest panovníkov. Označuje poštovú cestu, ktorú dal v 16. storočí vybudovať cisár Ferdinand I. po obsadení južných území monarchie tureckými vojskami. Po dobudovaní v roku 1558 bola jednou z najdlhších poštovných a dopravných spojení. Mala 56 poštových staníc a merala viac ako 1 000 km, pričom približne 520 km viedlo cez Slovensko. Obchádzala južné časti krajiny, ktoré boli obsadené tureckými vojskami. Cesta prechádzala piatimi štátmi – Rakúsko (začínala pri cisárskom dvore vo Viedni), Slovensko, Ukrajina, Maďarsko, Rumunsko,“ priblížil doc. Ing. Jozef Húska, CSc., predseda združenia Magna Via.

Rozkvet vďaka Magna Via

S rozvojom regiónov v 18. storočí začína sieťovanie poštovníctva. Na konských vozoch sa prevážala šľachta a jej sprievod. Ak mali voľné miesto, viezli sa s nimi aj obchodníci. Pohyb tovaru a kapitálu priniesol osoh nielen panstvu, ale aj regiónom. Viaceré mestá sa mohli hospodársky rozvíjať  a dostať na vyššiu úroveň len vďaka využívaniu cesty známej ako Magna Via (Veľká cesta).

Na hlavných trasách sa budovali  poštové prepriahacie stanice poskytujúce servis pre cestujúcich. K dispozícii mali objekty, kde sa mohli pasažieri po ceste občerstviť, tiež si odpočinúť alebo aj prespať. Súčasťou boli aj hospodárske budovy pre ustajnenie koní.


Mohlo by vás zaujímať: Cesta okolo sveta: Títo ľudia ju zvládli – peši, na motorke či v taxíku


Zachované poštové prepriahacie stanice

Z pomerne veľkého počtu ostali už len štyri. Najzachovalejšia je poštová prepriahacia stanica Štampoch, nachádzajúca sa na rozhraní Levického a Banskoštiavnického okresu, patriaca do katastra obce Dekýš. Od Pukanca je vzdialená 7 kilometrov. Ďalšie sa nachádzajú v centre Banskej Štiavnice, neďaleko pomníka Andreja Kmeťa a v Kozelníku za Banskou Štiavnicou. V Klčove, pred Prešovom, ostali zachované iba obvodové múry a brána. Vďaka študentom pod vedením doc. Evy Kráľovej zo Stavebnej fakulty STU sa z nich stali kultúrne pamiatky, z ktorých dýcha história minulosti.

Magna Via ako turistický projekt

Pred desiatimi rokmi prišlo Združenie Magna Via so zaujímavou myšlienkou – obnoviť trasy Magna Via ako turistickú atrakciu. „Prostredníctvom kultúrnej trasy chceme zviditeľňovať, podporovať a ochraňovať spoločné kultúrne dedičstvo a v spojení s prezentáciou prírodných krás a atraktivít napomáhať rozvoju cestovného ruchu. Spolupracuje s mestskými a obecnými úradmi a podnikmi, ktoré poskytujú služby v oblasti cestovného ruchu,“ uviedol J. Húska.

Hranice rozdeľujú – Magna Via spája

Cestou Magna Via sa prekonávajú štátne hranice medzi Rakúskom, Slovenskom, Ukrajinou, Maďarskom a Rumunskom, ďalej hranice krajov – v každom VÚC je cesta Magna Via – a tiež hranice okresov, chotárov a obcí. Postupne sa k tejto myšlienke pridávajú ďalšie mestá. Doposiaľ sa zapojilo viac ako 40 miest a obcí s vynikajúcimi ohlasmi.

Momentálne združenie hľadá cestovné kancelárie, ktoré by dovážali turistov. „Žiaľ, prevažuje trend, keď cestovky vyvážajú našincov do iných krajín. Pritom čaro vieme ponúknuť aj u nás. Navyše, nevyvážajme peniažky von, ale dbajme, aby ich turisti minuli u nás,“ podčiarkol J. Húska.  


Mohlo by vás zaujímať: Tajomní templári vzrušujú ľudí aj dnes: Zistite o ich ráde viac


Symbol Magna Via – dlaždica s emblémom

Dlaždica s emblémom Magna Via býva osadená v historickom strede mesta, cez ktoré turisti počas svojej návštevy najčastejšie prechádzajú, prípadne sa stretávajú so sprievodcami. Symbolicky vyznačuje v jednotlivých mestách trasu historickej obchodnej cesty a označuje spolupracujúce subjekty. Prvú dlaždicu obdržal prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, čaká sa ešte na jej osadenie v priestoroch nádvoria. V súčasnosti  sú osadené už v štyridsiatich slovenských mestách. Slovenská pošta pri príležitosti odhalenia prvej dlaždice vydala aj poštový lístok s prítlačou a príležitostnú poštovú pečiatku.

Na kráľovskej ceste – kráľovské služby

Všetky ubytovacie či reštauračné zariadenia garantujúce najvyššiu kvalitu ponúkaných služieb sú tiež označené dlaždicou Magna Via. Turisti ich ľahko nájdu aj pomocou mobilných aplikácií. Pri výbere navštíveného mesta sa im automaticky ukážu všetky subjekty zapojené do projektu Magna Via.

Trasy Magna Via sa zostavujú podľa požiadaviek turistov. Ak je skupina zložená napríklad z architektov, tak sa zostavujú také miesta, kde sú koncentrované architektonické zaujímavosti. Na svoje si môžu prísť aj archeológovia, jaskyniari, lyžiari a pod. V máji, v Deň Európy v Košiciach, sa uskutoční prvý pilotný zájazd po ceste Magna Via železnicou orientovaný na seniorov spájajúci Nitru s Košicami. Trasa bude zohľadňovať ich záujmy aj kondíciu.


Mohlo by vás zaujímať: Pre milovníkov prírody aj histórie: V Banskej Štiavnici si prídete na svoje!


Trasy súčasnej Magna Via

Po stopách 16. storočia – Bratislava, Senec, Trnava, Nitra, Hlohovec, Topoľčany, Partizánske, Prievidza, Bojnice, Martin, Ružomberok, Žilina, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Lučenec, Poprad, Levoča, Spišské Podhradie, Prešov, Košice, Michalovce, Sobrance

Po stopách 18. storočia – Hlohovec, Nitra, Vráble, Levice, Rybník nad Hronom, Čajkov, Pukanec, Banská Štiavnica, Zvolen, Banská Bystrica, Donovaly, Ružomberok

Oslovené na spoluprácu boli Viedeň, Debrecín, Užhorod a Sibiu.


Počuli ste už o histórii Magna Via? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: SITA, SITA, Viola
Odporúčame