Rozmýšľate, čo s voľným časom? Niektorí z nás radi lúštia krížovky, čítajú, pozerajú filmy, iní zas chodia na prechádzky, pracujú v záhrade, športujú alebo štrikujú. Ale skúsili ste už puzzle?
Možno sa vám vybavia detské motívy a malé deti, ktoré si touto zábavkou zlepšujú motorické zručnosti a myslenie. Avšak nedajú na ne dopustiť ani staršie ročníky. Najmä v posledných mesiacoch zažívajú puzzle veľký boom. A niet sa čomu diviť. Ich skladanie má totiž mnoho výhod. Pozrite, aké to sú!
Pôvodne neboli hračkou
Nápad vznikol v hlave britského kartografa a rytca Johna Spilsburyho v 18. storočí. Pôvodne mali byť puzzle učebnou pomôckou a mali deti lepšie naučiť zemepis. Jednotlivé krajiny a kráľovstvá boli vyrezané a úlohou najmenších bolo osadiť ich na správne miesto do dosky predstavujúcej drevenú mapu Európy. Za niekoľko storočí sa tento nápad postupne rozvíjal, až dostal podobu, akú dnes poznáme snáď všetci.
Skladanie trénuje pamäť
Pri skladaní náročnejších puzzle si musíme pamätať, aký dielik hľadáme, jeho tvar, farebnosť, jemné detaily. Do hry vstupuje naša krátkodobá pamäť, ktorá naraz pracuje s viacerými premennými a snaží sa vizualizovať výsledok. Aktívne sú obidve hemisféry, ktoré si medzi sebou vymieňajú informácie. Postupným cvikom sa zlepší nielen pamäť, ale aj mentálna rýchlosť. A čo viac, akékoľvek skladačky, krížovky, či rébusy udržujú myseľ aktívnu a sú výbornou prevenciou pred Alzheimerovou chorobou a demenciou.
Mohlo by vás zaujať: Ako sa doma zahrať s deťmi či vnúčatami? Máme pre vás 10+ tipov na skvelú zábavu
Učí nás rýchlejšie riešiť problémy
So skladaním puzzle ide ruka v ruke aj množstvo omylov. Pri desiatkach podobných kúskov, z ktorých skladáme nekonečnú modrú oblohu, fungujeme zvyčajne metódou pokus-omyl. Bokom odkladáme nezdary, hľadáme čo najviac súvislostí a horlivo pokračujeme v pátraní po dieliku. Hľadáme iné spôsoby, ako čo najrýchlejšie nájsť ten správny kúsok skladačky. Takýto tréning na bohaté využívanie mozgu je prekvapujúco užitočný aj pri riešení výziev a problémov v živote.
Má pozitívny vplyv na náladu
Máte za sebou úspešne zloženú časť obrázku? Ak ste s výsledkom spokojní, v mozgu sa zvýši hladina dopamínu, ktorý navodzuje pocit a spokojnosti. Jeho nárast sa viaže aj na úspešné vylúštenie krížovky, vyriešenie rébusu či poskladanie tisícky drobných „puclíkov“. S ich pomocou môžete predchádzať pochmúrnym depresívnym stavom a postupne sa dopracovať k vyrovnanej a pokojnej mysli.
Mohlo by vás zaujať: Dobrá pamäť ako za mlada: Máme pre vás 7 skvelých spôsobov, pri ktorých sa aj zabavíte
Funguje ako výnimočná terapia
V spoločnosti puzzle často trávime dlhé zimné večery. Bez ohľadu na ročné obdobie, je fajn mať po ruke skladačku, keď potrebujeme pauzu od sveta a množstva informácií. Aspoň na chvíľu nám pomôže zabudnúť na starosti a obavy. Okrem toho, ľudský mozog má jednu fascinujúcu vlastnosť – nerád sa púšťa do riešenia jednoduchých úloh. Potrebuje výzvy, ktoré ho vytrénujú! Skladanie puzzle má tak aj efektívny motivačný účinok, ktorý sa oplatí vyskúšať v časoch, keď sa necítite dobre sami so sebou.
Zlepšuje medziľudské vzťahy
Puzzle majú na medziľudské vzťahy pozitívny účinok. Nepotrebujete protihráča, nesúperíte o to, kto dosiahne lepšie skóre, dokonca ani nemusíte vymyslieť prefíkanú taktiku, ako sa dostať rýchlo do cieľa. Môžete ich skladať spolu s partnerom, deťmi, či vnúčatami a popritom viesť pekný rozhovor. Jeden druhému pomáhate, pracujete na spoločnom projekte a zrazu sa aj z obyčajnej hry sa stane prostriedok, ktorý vašu rodinu na dlhé hodiny spojí dohromady.
Vyberte si niektoré z obľúbených motívov a pustite sa do skladania!
Zdieľať na