Ochorenie, ktoré dnes trápi stále viac ľudí: Môže za to internet?

Hypochonder

gettyimages

Dva podobné prejavy

Keď je niekto príliš ustráchaný ohľadom svojho zdravia, povieme o ňom, že je hypochonder, aj keď tento termín v skutočnosti vymizol z poslednej verzie diagnostického a štatistického manuálu Americkej psychiatrickej asociácie. Problém však existuje a identifikuje sa podľa dvoch veľmi podobných prejavov: somatické príznaky a úzkosť z choroby.

Kyberchondria

Je tu aj nový prejav strachu o zdravia. Mohol by sa nazývať hypochondria 2.0, ale používa sa skôr termín kyberchondria. Niektorí používajú termín digitálna hypochondria. Všetky tieto termíny označujú možný vzťah medzi hľadaním lekárskych informácií na internete a rastúcimi obavami o
vlastné zdravie.

Náš tip na zaujímavé podujatie: Adam Ďurica a hostia – akustické koncerty

Bežný život je problematický

Somatické príznaky postihujú štyri šesť percent obyvateľstva. Najčastejšie u tých, ktorí trpia chronickou bolesťou svalov, syndrómom chronickej únavy alebo syndrómom dráždivého čreva.

Chorý stále sleduje pocity vo svojom tele, to do tej miery, že je pre neho ťažké viesť bežný život. Hypochonder skôr či neskôr bude hľadať na internete informácie o svojich problémoch. Vlastná diagnóza však nie je ľahká, a tak sa ľahko stotožní s chorobami, ktoré sa ho netýkajú.

Je to záludný a zožierajúci pocit, že naša fyzická stránka je ohrozená čímsi neznámym a strašným,“ hovoria Gordon Asmundson, profesor psychológie na Kanadskom inštitúte pre výskum zdravia a Steven Taylor, profesor oddelenia psychiatrie na Univerzite Britskej Kolumbie v Kanade.

Dva extrémy

Rovnako ako všetky formy úzkosti môže aj táto viesť k zmenám správania, fyziológie a myslenia postihnutého a môže sa z mierneho prejavu zmeniť v ťažký a akútny,“ uvádzajú. Nie všetci hypochondri sa správajú rovnako. Niektorí usilujú o uistenie lekárov, podrobujú sa laboratórnym testom a nechávajú sa hospitalizovať, bez toho, aby z toho mali nejaký úžitok, iní sa správajú úplne inak: pretože sa boja chorôb a lekárov, snažia sa im vyhýbať a nechcú sa podrobiť žiadnej prehliadke.

Mohlo by vás zaujať: Skutočný príbeh zo života hypochondra: Strach i panika zo všedných vecí

Z generácie na generáciu

Zdá sa, že na vývoj hypochondrie má významný vplyv rodina. Podľa psychológov Alessandra Bartolettiho a Giorgia Nardoneho existuje hypochondrická výchova, rodinný scenár založený na strachu z chorôb, ktorý sa odovzdáva z generácie na generáciu. Podobné účinky má ochranárska výchova. Je preukázaný vzťah medzi ochranárskou výchovou a vznikom fóbií, ktoré vedú k hypochondrickým obavám.

K faktorom, ktoré prispievajú k vzniku hypochondrie, patria nízka úroveň vzdelania a sociálno-ekonomického postavenia, chronické ochorenia v rodine, sexuálne zneužívanie a ďalšie traumy v detstve aj v dospelosti, ženské pohlavie, chronická choroba v detstve a kategórie osôb s rizikovým povolaním.

Nevyčítajte im to

A ako k hypochondrom pristupovať? Vyhýbajte sa výčitkám, ktoré môžu postihnutého trápiť. Táto porucha nie je žiadna fantázia a kto ňou trpí, byť rešpektovaný. Povzbudzujte ich, aby sa podrobili adresnej terapii, pomáhajte im sledovať racionálnu cestu, ktorá vylúči prípadnú prítomnosť niektorej organickej poruchy.

Odradzujte ich od samoliečby. Nezľahčujte ich obavy: dôležité je nájsť lekára, ktorý by bol schopný postihnutého vypočuť bez toho, aby bagatelizoval jeho úzkosti, a ktorý by bol odhodlaný prevziať kontrolu nad liečebným procesom.

Aké máte skúsenosti s hypochondriou vy? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.

Zdroj: Milan, ČTK/Corriere della Sera, gettyimages
Odporúčame