Vyzerá to tu ako v maliarskom ateliéri – samé farby a štetce. Umelec tu však nemaľuje obraz, ale očnú protézu, vyrábanú na mieru pre každého pacienta, píše agentúra AFP. Na výrobu týchto očných protéz, potomkov dávneho skleneného oka, ktoré nosia desaťtisíce ľudí vo svete, sa špecializovalo niekoľko laboratórií. Ako je to v Lyone, kde je náročná maľba dúhovky zverená umelcom.
„Ako čo najlepšie vytvoriť iskrivý pohľad?“ pýta sa Dominique Charles-Messance. Zdôrazňuje umelecký charakter svojej profesie, ktorú vo Francúzsku zastrešuje Zväz výrobcov umelých očí (UDOF).
Protéza na nepoznanie
Dnes za ním prichádza dvadsaťtriročný Jonathan, aby si nechal vyrobiť novú očnú protézu, ktorú plne hradí poisťovňa. Mladý muž prišiel o oko v deviatich rokoch. Vysoko oceňuje „realizmus“ svojho umelého oka, vyrobeného zo syntetickej živice podobne ako všetky tieto protézy vo Francúzsku. „Svojej priateľke som hneď nepovedal, že mám očnú protézu, a nič nespoznala,“ zdôrazňuje. Rovnako ako všetci, ktorí očnú protézu nosia, si ju musí po niekoľkých rokoch nechať urobiť znovu. V laboratóriu mu urobia odtlačok očnice, do ktorého vpravia lekársky silikón. Podľa tohto odtlačku sa vyrába na mieru protéza, ktorá sa potom dlho ručne upravuje.
Mohlo by vás zaujať: Nie je šeroslepota ako šeroslepota: Spoznajte rozdiely a ochráňte svoj zrak
Pracujú na nich maliari
Medzitým sa vo vedľajšej miestnosti Philippe Jacquin-Ravot, absolvent Akadémie výtvarného umenia v Lyone, chystá na maľovanie Jonathanovej dúhovky, ktorá potom bude na novú protézu zafixovaná. Pracuje na základe fotografie Jonathanovho zdravého oka, používa farebné pigmenty a jemné štetce. Bezmála to tu vyzerá ako v ateliéri nejakého umelca, keby tu neboli vlákna červenej vlny, ktoré dokonale imitujú vlásočnice v očnom bielku.
Nechýba paleta
Philippe Jacquin-Ravot má aj akúsi paletu, drevenú krabičku obsahujúcu 80 odtieňov modrej a hnedej, s ktorými vykresľuje každú dúhovku. Všetko sa totiž musí v prípade novej protézy robiť znova, pretože oči s vekom blednú. „A v každej dúhovke je až sedem farieb,“ vysvetľuje maliar, ktorého osobné výtvory sú maximálne realistické. „Ide o to vykresliť drobnú sieťovinu v dúhovke, ktorá je u každého človeka iná,“ vysvetľuje Dominique Charles-Messance. Vytvoril si sám svoju paletu, ktorá ho sprevádza do nemocníc v Besançone, Dijone či Lausanne. Nemá rád výraz „sklenené oko“, ktoré pripomína scény z filmov ako je Strach nad mestom, kde Jean-Paul Belmondo prenasleduje vraha až na strechu, kde zlosyn stratí oko. Sklenené oko pripomína tiež invalidov z vojny.
Mohlo by vás zaujať: Unikátna transplantácia rohovky už aj na Slovensku: Môže zachrániť zrak aj vám?
Kto ich najčastejšie využíva
Dnes sú protézy len ťažko rozoznateľné od pravého oka, chýba im len pohyb. Z estetického hľadiska slúžia všetkým vrstvám obyvateľstva, počnúc dieťaťom, ktoré bolo postihnuté rakovinou sietnice, a končiac študentom, ktorý prišiel o oko pri bitke. Časté sú tiež úrazy v domácnosti, ako je vystreknutie chemikálie do oka alebo vbodnutie ceruzky do oka u dieťaťa, vysvetľuje výrobca očných protéz. Dominique Charles-Messance zdôrazňuje tabu, ktoré obklopuje nosenie očnej protézy, hoci pohľadom človek nadväzuje prvý kontakt, a význam psychologického prístupu, ktorý predpokladá jeho povolanie, najmä v prípade, kedy svoju prvú protézu dostáva dieťa.
Ich história je pomerne bohatá
Vo Francúzsku sú protézy vyrobené výhradne z umelej živice, ktoré sa začali praktizovať v Spojených štátoch v 50. rokoch minulého storočia. Avšak Nemecko, Taliansko a krajiny východnej Európy naďalej vyrábajú sklenené oči. Túto techniku od 18. storočia zdokonaľovali sklári. Vo Francúzsku prvýkrát očné protézy popísal chirurg a lekár niekoľkých francúzskych kráľov Ambroise Paré v 16. storočí. Výroba umelých očí sa používala už v dobe staroveku. Egypťania obohacovali takými očami svoje múmie.
Máte skúsenosti s používaním skleneného oka? Podeľte sa o svoje názory a skúsenosti s ostatnými čitateľmi v diskusii pod článkom.
Zdieľať na