Odpovedá výživová poradkyňa: Sú lepšie bežné slovenské alebo zahraničné bio potraviny?

Mrkva

unsplash.com

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, či podľa vás má zmysel kupovať bio potraviny. Žijem v meste a nemám nijakého „svojho“ dodávateľa, ktorému by som verila, že má naozaj bio produkciu. Bio potraviny ako banány, citróny, šalátové uhorky či paradajky kupujem bežne v obchodných reťazcoch. Myslíte si, že sú pre zdravie lepšie ako bežné alebo je to jedno? A ešte mám jednu otázku – je lepšia podľa vás bio zelenina a ovocie zo zahraničia, alebo „obyčajná“ zelenina a ovocie zo Slovenska, prípadne Česka, aj keď nie je bio? Čo napríklad preferujete vy osobne?

Dobrý deň, milá čitateľka,

ďakujem za Vašu otázku a hneď na úvod musím priznať, že odpoveď na ňu nie je jednoduchá a ani jednoznačná. Nezhodnú sa na nej ani vedecké štúdie, ani odborníci. Častokrát sú produkty ekologického poľnohospodárstva spájané s tým, že sú chutnejšie, majú vyšší nutričný obsah, neobsahujú chemikálie a sú drahšie. Aká je skutočnosť?

Začnime jednoduchou definíciou biopotravín. Bioprodukt je produkt, ktorý pochádza z ekologického poľnohospodárstva. V biologickej produkcii sa nepoužívajú umelé hnojivá, škodlivé chemikálie či GMO, teda látky, ktoré nie sú v súlade s prírodou, alebo sa v nej prirodzene nevyskytujú.

Aj keď, samozrejme, znečistené ovzdušie, voda či pôda znemožňujú to, aby bio potraviny boli úplne „čisté“.To znamená, že takéto produkty nezaťažujú ľudský organizmus v takej miere „chémiou“ ako konvenčne vyprodukované potraviny.

V tomto smere stojí za zmienku informácia, s ktorou prišla FDA, podľa ktorej každý občan na západe skonzumuje podľa odhadov ročne až neuveriteľných 2,5 kg chemikálií v podobe ťažkých kovov, pesticídov, zbytkov hnojív, hormónov a ďalších zdraviu škodlivých látok. To znamená, že uprednostňovanie bio potravín v jedálnom lístku má v tomto smere určite význam.


Chcete sa aj vy poradiť s výživovou poradkyňou? Svoje otázky môžete posielať na adresu plnielanu@plnielanu.sk


Ako je to s obsahom živín? Pozrime sa na to očami odborníkov. Podľa štúdie vedcov z London School of Hygiene and Tropical Medicine, ktorí sa venovali analýze tisícov odborných článkov a štúdií, nie je medzi bio a konvenčne vyprodukovanými potravinami žiadny rozdiel. Výskumníci zo Stanford University tiež posúdili viac ako 230 vedeckých štúdií a prišli s rovnakým záverom ako ich kolegovia z Londýna. Poukázali však na vyšší obsah zvyškových pesticídov v „nebio“ potravinách. S inými zisteniami prišli odborníci z Británie, podľa ktorých má napríklad ovocie z ekologického poľnohospodárstva vyšší nutričný obsah, týkalo sa to napríklad zastúpenia vitamínu C.

Diskutabilná je i otázka chuti bio potravín a vplyv ekologického poľnohospodárstva na životné prostredie – jeho odporcovia tvrdia, že ekologické poľnohospodárstvo má nižšiu výnosnosť ako konvenčné pestovanie, lebo na vyprodukovanie rovnakého množstva produkcie potrebuje viac pôdy. Ani v tomto smere teda zhoda odborníkov nie je.

Milá čitateľka, ako vidíte, odpoveď na otázku, či je lepšia bio ako konvenčne pestovaná produkcia, nie je jednoznačná. Aj v tomto smere odporúčam voliť zlatú strednú cestu, ktorú som si vybrala aj ja, aj keď priznávam, že som mala obdobie, že som tvrdohlavo preferovala produkty ekologického poľnohospodárstva.


Chcete sa aj vy poradiť s výživovou poradkyňou? Svoje otázky môžete posielať na adresu plnielanu@plnielanu.sk


Ako nakupujem ja? Ak si idem kúpiť ovocie, ktoré sa pestujú v tretích krajinách, volím jednoznačne bio produkciu. V prípade, že v zime dostanem chuť na uhorku, takisto si zvolím organicky pestovanú. Avšak čo sa týka paradajok, tu jednoznačne preferujem slovenské cherry paradajky počas celého roka, pretože výborne chutia. Takisto počas sezóny uprednostňujem pred bio produktami zo zahraničia slovenskú zeleninu a ovocie od lokálnych pestovateľov.

Našťastie, v okolí sú predávajúci, ktorí takéto produkty ponúkajú – napríklad na jablkách vidíte na prvý pohľad, že nie sú dokonalé, chýba im „umelý lesk“ a po niekoľkých dňoch majú zošúverenú šupku. Pokiaľ vy túto možnosť nemáte, tak vyskúšajte tzv. lokálne debničky, ktoré vám zabezpečia zeleninu a ovocie od overených slovenských pestovateľov.

Na vaše otázky odpovedá Mgr. Miroslava Suchárová, ktorá sa problematike výživy venovala roky ako novinárka. Počas tohto obdobia sa stretla s rôznymi výživovými smermi, názormi a odporúčaniami, a preto sa rozhodla pre „upratanie“ a rozšírenie svojich vedomostí formou výživových kurzov. Výrazne ju ovplyvnil seminár u známeho českého odborníka, Mgr. Martina Jelínka. Vďaka nemu sa, okrem iného, naučila v rámci stravy uplatňovať holistický prístup, teda pri tvorbe jedálnych lístkov zohľadňovať nielen príjem kalórií, makroživín a zdravotný stav človeka, ale napríklad aj krvnú skupinu, acidobázické pôsobenie či termický efekt potravín. Svoje otázky jej môžete posielať na adresu plnielanu@plnielanu.sk.

Zdroj: Mgr. Miroslava Suchárová, unsplash.com
Odporúčame