Šírenie správ o druhých ľuďoch môže v určitej miere pomáhať v riadení vlastného života. Ukázali to aj niektoré vedecké štúdie, ktoré sa zaoberali úspešnosťou klebiet. To je dôvod, prečo mnohým z nás robí ohováranie tak dobre.
Klebetia aj muži
Záujem o klebety o druhých však nie je len jednou z radostí nežného pohlavia. Ženy majú síce utáraný jazyk, ale ani muži sa nevzdávajú ohovárania. Ukázala to štúdia realizovaná psychologičkou z Kalifornskej univerzity. Autorka štúdie konštatuje, že to nie sú ženy, ktoré najviac klebetia. „Ženy skutočne hovoria viac ako muži, ale len pokiaľ ide o neutrálnu konverzáciu. Pokiaľ ide o ohováranie, sú na tom obe pohlavia rovnako,“ uvádza vedkyňa.
Až hodinu denne hovoríme o druhých
Vedci chceli zároveň objasniť naše správanie pri rečiach o druhých. Pomocou elektronického zariadenia sledovali asi 500 dobrovoľníkov. A výsledky? V priemere strávime 14 percent času tým, že hovoríme o niekom v jeho neprítomnosti. Denne potom strávime 52 minút tým, že komentujeme skutky druhých, klebetíme o nejakej celebrite alebo jednoducho hovoríme niečo, čo sa netýka priamo nás. Až v 91 percentách prípadov sa ohováranie týka priateľov, príbuzných, kolegov či rodinných známych.
Ohováranie je zväčša zlomyseľné
V troch štvrtinách analyzovaných rozhovorov išlo o neutrálny dialóg, kedy si ľudia len vymieňali informácie o iných osobách. Keď však klebetenie nadobudlo iný obrat a prestalo byť neutrálne, skĺzlo častejšie do zlomyseľnosti. Dialógy s negatívnymi klebetami tvorili v štúdii 15 percent všetkých konverzácií. Zatiaľ čo iba 9 percent hovorov týkajúcich sa neprítomných osôb bolo pozitívnych.
A práve preto nám robí dobre
Tím holandských vedcov pri sledovaní dobrovoľníkov zistil, že načúvanie negatívnym historkám o druhých nám pomáha adaptovať sa v sociálnom prostredí, v ktorom žijeme a uvažovať o kariérnom či osobnostnom raste. Porovnávame sa zároveň s osobou, ktorá je predmetom klebiet. To nás nakoniec vedie k tomu, aby sme premýšľali sami o sebe. Tak sa nám darí lepšie žiť.
Zdieľať na