Dnešná doba so sebou priniesla množstvo technologických noviniek, vďaka ktorým je náš život jednoduchší. Na internete nájdete odpoveď takmer na všetko, pri ceste na opačný koniec krajiny nepotrebujete mapu, stačí navigácia,môžete byť v kontakte s kým chcete prostredníctvom množstva kanálov od sms až po Facebook. A hoci má pokrok jednoznačne pre ľudí aj výhody, v určitých oblastiach nám život aj zhoršuje.
Ľudia predpokladajú, že iPhony, laptopy a Netflix sú dôkazom pokroku. Umiernené množstvo googlovania napríklad môže byť dobré pre náš mozog, a existujú aj aplikácie, ktoré dokážu posilniť funkcie mozgu a jeho aktivitu. Technický pokrok však môže mať aj nežiaduce následky. Náš mozog totiž technika „masívne preprogramováva„, upozorňuje neurológ Michael Merzenich. Ako presne teda technológia náš mozog mení?
1. Technika nám ničí spánok
Štúdie preukázali, že modré svetlo, ktoré vyžarujú zariadenia, ako sú múdre telefóny, tablety a laptopy, môže v noci potlačiť uvoľňovanie melatonínu v tele. Melatonín je kľúčový hormón, ktorý pomáha regulovať vnútorné hodiny človeka, hovorí telu, kedy je noc a čas ísť spať. Nedostatok kvalitného spánku má na mozog rad negatívnych vplyvov. Patrí medzi ne napríklad zlá nálada, znížená sústredenosť v práci a problémy s pamäťou.
Tiež by vás mohlo zaujať: Tablet alebo netbook: Ktoré z týchto zariadení vám bude vyhovovať viac?
2. Ľahko sa rozptýlime
Na to nie je potrebná žiadna veľká veda. Technológie nás ľahko rozptýlia, či už ide o prerušenie dôležitého projektu, aby sme skontrolovali telefón, alebo preklikávanie stránok v prehliadači bez toho, aby sme sa na niektorú naozaj sústredili. Bolo preukázané, že prepínanie medzi rôznymi úlohami vykonávanými zároveň nefunguje – človek nakoniec plní všetky svoje povinnosti ešte horšie.
3. Veľa si toho nepamätáme
Technológia sťažuje ukladanie nových vecí do pamäte. Existujú dva typy pamäti: krátkodobá „pracovná„ pamäť a pamäť dlhodobá, ktorá je trvalejšia. Ak sa majú informácie uložiť, musia prejsť z pracovnej pamäte do tej dlhodobej. Akékoľvek prerušenie počas fungovania krátkodobej pamäte – napríklad keď si človek pri čítaní článku odskočí napísať e–mail alebo textovú správu – môže vymazať práve prečítané informácie z krátkodobej pamäte, bez toho aby došlo k ich presunu do dlhodobej pamäte. Existujú tiež hranice toho, čo krátkodobá pamäť dokáže naraz spracovať. Ak je informácií príliš, čo sa on–line stáva veľmi často, potom veľa z nich z pamäte jednoducho vytečie, ako keď sa preleje pohár.
Tiež by vás mohlo zaujať: Notebook je nemotorný a tablet zbytočný? Je tu pre vás ultrabook
4. Sme zábudlivejší, ako sme bývali
Internetová generácia je náchylnejšia k zabúdaniu takých vecí, ako ktorý je deň, či kam odložili kľúče, než ľudia starší ako 55 rokov. Podľa rodinnej a profesijnej terapeutky Patricie Gutentagové je technológia jedným z hlavných vinníkov. ,,Táto skupina populácie vyrastala na zvládaní viacerých úloh pomocou technológií súčasne, často sprevádzanom nedostatkom spánku, a to všetko vedie k väčšej zábudlivosti,„ povedala.
5. Nesústredíme sa na to, čo čítame
Aj keď sa nenecháme ničím vyrušovať, nedarí sa nám vnímať informácie, ktoré čítame on–line, rovnako kvalitne, ako keby sme ich čítali v knihe. A vinníkom sú hyperlinky. Tieto farebné kúsky viet roztrúsené v texte nútia mozog, aby sa viac namáhal, a zostáva mu tak menej kapacity na spracovávanie toho, čo vlastne číta. Dokonca aj obyčajné čítanie textu narušeného hyperlinkami na laptope či iPade podľa uskutočnených štúdií dokazuje znížené vstrebávanie textu.
Tiež by vás mohlo zaujať: Práca s notebookom bez následkov: Viete, ako sedieť a akú podložku použiť?
6. Nenájdeme cestu bez GPS
Ľudia, ktorí sa pri navigácii spoliehajú na GPS, majú menšiu aktivitu v oblasti mozgu nazývanej hipokampus, ktorá je zapojená ako do pamäti, tak do navigácie. Séria štúdií vykonaných v roku 2010 dokázala, že používanie priestorovej pamäti, ktorá zahŕňa vytváranie a zapamätanie trás, namiesto navigácie s pomocou GPS, môže pomôcť odvrátiť problémy s pamäťou v neskoršom živote.
7. Máme mozog závislého na drogách
Nie, „internetová závislosť„ nie je prízrak, ktorým sa oháňajú rodičia, aby zastrašili svojich potomkov tráviaci príliš veľa času hraním Candy Crush. Príliš veľa času stráveného na internete skutočne môže vyvolať zmeny v mozgu, ktoré sú podobné tým, ktoré spôsobuje závislosť na drogách a alkohole, ako zistila štúdia z roku 2012. Internetoví závisláci, predovšetkým chronickí hráči, ktorí sa vyhýbajú škole, jedlu i spánku, len aby mohli hrať, majú v mozgu abnormálne bielu a šedú hmotu. Tá narúša a ochromuje časti mozgu zapojené do spracovania emócií a ovláda pozornosť a rozhodovanie. Alkoholici a ľudia závislí na drogách majú pozoruhodne podobné mozgové abnormality, dodala štúdia.
Ktoré zo spomínaných technologických noviniek najčastejšie využívate vy? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii.
Zdieľať na