Parkinsonova choroba je známa už od staroveku, ale prvýkrát ju opísal až anglický lekár James Parkinson v roku 1817. Trpí ňou približne 4,6 milióna ľudí na celom svete, na Slovensku okolo 15 000. Ako vzniká? Aké sú jej príznaky a prejavy? Existuje liečba? Dá sa jej predchádzať?
Čo to je Parkinsonova choroba?
Parkinsonova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém. Vzniká v dôsledku úbytku nervových buniek, ktoré produkujú dopamín. Dopamín je látka, ktorá zodpovedá za prenos signálov medzi nervovými bunkami, teda umožňuje hladkú a koordinovanú funkciu svalov. Jeho nedostatok sa prejavuje nedostatočnou schopnosťou mozgu ovládať pohyb.
Zvýšené riziko už v päťdesiatke
Presná príčina vzniku tohto ochorenia stále nie je známa. Vedci sa domnievajú, že môže ísť o kombináciu genetických (vrodených) faktorov a vplyvu vonkajšieho prostredia. Priemerný vek pri nástupe Parkinsona je 60 rokov. Zvýšené riziko sa vyskytuje u mužov a žien vo veku nad 50 rokov, existujú však prípady, kedy sa prejavil už v štyridsiatke a skôr. Rozdiel medzi pohlaviami je veľmi malý, hoci chorobou trpí viac mužov než žien.
Príznaky
Prvé príznaky sú veľmi nenápadné a nešpecifické. Patria k nim bolesti ramien, chrbtice, strata výkonnosti, únava, pocit ťažkých končatín, poruchy spánku a sexuálne poruchy, zmena rečového prejavu a písma. Typickými príznakmi, ktoré sa spravidla časom zhoršujú, sú pokojový tras (predovšetkým rúk, nôh a tváre), stuhnutosť (postihuje paže, trup a nohy), spomalenosť pohybov a zlá rovnováha. Ľudia, ktorí touto chorobou trpia, preto môžu mať problémy s chôdzou, rozprávaním a vykonávaním bežných úloh, čo vedie k horšej kvalite života. U väčšiny pacientov sa však prejavujú aj iné ako pohybové ťažkosti, a teda depresia, úzkosť, bolesť, znížená schopnosť prehĺtať a rozprávať. Ak sa chcete vcítiť do pozície Parkinsonom trpiaceho človeka, predstavte si, že sa celý deň brodíte po krk v studenej vode.
Tiež by vás mohlo zaujať: Štyri potraviny, ktoré spomaľujú starnutie: Poznáte ich?
Priebeh je individuálny
Priebeh tejto choroby býva individuálny. Niektorí pacienti pociťujú relatívne málo nepríjemných príznakov po mnoho rokov. U iných zas nastane absolútne zhoršenie už v začiatkoch. V pokročilom štádiu nastáva doba náhlych zmien pohyblivosti (z normálneho stavu do stavu stuhnutosti) a mimovoľných pohybov. Môže taktiež dôjsť k rozvoju demencie.
Liek neexistuje
Liek na Parkinsonovu chorobu stále neexistuje. Známe sú len prostriedky, ktoré pomáhajú zvládať väčšinu príznakov, no nevedia zastaviť jej postup. Najznámejším a najúčinnejším liekom, ktorý poznáme od roku 1970 je L-Dopa. V mozgu sa premieňa na chýbajúci dopamín, ale doba jej účinnosti je veľmi krátka a rýchlo sa odbúrava. U pacientov v pokročilých štádiách však tabletka stráca na efektivite, preto ju zvykne nahradiť prenosná pumpa, ktorá liek dopravuje priamo do tenkého čreva, kde sa vstrebáva. Nefarmakologická liečba spočíva v kombinácii rehabilitácie, telesného cvičenia a vhodných režimových opatreniach. Pre pacienta to znamená pravidelný pohyb, chôdzu, plávanie a zabezpečenie vyváženej diéty, príjmu tekutín i dostatočný prísun vitamínov.
Známe osobnosti a Parkinson
Parkinsonova choroba neobchádza ani slávnych a bohatých. Medzi známe osobnosti, ktorým ju diagnostikovali patria pápež Ján Pavol II., umelec Salvador Dalí, boxer Muhammad Ali, Mao Ce-tung, herečka Deborah Kerr a podľa niektorých zdrojov dokoca aj nacistický vodca Adolf Hitler.
Všetko pre zdravé telo a dušu nájdete na www.vysetrenie.sk
Nepodceňujte prevenciu
Existuje viacero štúdií zameraných na prevenciu Parkinsona. Čo treba robiť, aby ste minimalizovali šance vzniku tohto ochorenia?
- Výskumy dokázali, že nedostatok vitamínu B9 (kyseliny listovej) môže zvýšiť riziko výskytu tohto ochorenia. Výborným zdrojom kyseliny listovej je listová zelenina, najmä špenát, ďalej sa nachádza v špargli, sóji, slnečnicových semienkach či fazuli či pečeni.
- Vyhýbajte sa kontaktu s pesticídmi, herbicídmi a insekticídmi. Pri maľovaní používajte menej škodlivé druhy farieb a dbajte na správne vetranie.
- Nepreháňajte to s príjmom železa. Jeho nadbytok môže viesť k oxidačnému stresu a tvorbe voľných radikálov, ktoré môžu prispieť k degenerácii nervových buniek
- Pozor na mangán! Podobne ako železo môže spôsobovať oxidačný stres a vysoké množstvo tejto látky v tele vplýva negatívne na tvorbu serotonínu (hormón šťastia) a dopamínu.
Máte skúsenosti s Parkinsonovou chorobou? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii.
Zdieľať na