Pocit šťastia vraj súvisí s vekom: Aký majú dnešní seniori recept na šťastie?

Pár

gettyimages

Je možné, že mladí ľudia dokážu prežívať šťastie intenzívnejšie, ako ľudia vo vyššom veku? Alebo jednoducho v mladosti máme dôvodov na šťastie podstatne viac, ako v starobe? Podľa profesorky sociológie Hilke Brockmann z univerzity v nemeckých Brémach sme skutočne najšťastnejší, keď máme dvadsať. Potom síce prichádza kríza stredného veku, no po 45-ke to opäť vyzerá veľmi nádejne.

Dôvod, prečo sú dvadsiatnici považovaní za najšťastnejších, je jednoduchý: v tomto veku sme oslobodení od povinností a neistôt, nemáme záväzky, zato pociťujeme silný pocit slobody. Skončilo sa pre nás obdobie detstva, v ktorom fungovali príkazy a zákazy. Zrazu máme pred sebou život dospelákov, ktorý nám ponúka zaujímavé kariérne príležitosti, cestovanie, spoznávanie nových ľudí. Máme pocit, že konečne môžeme žiť podľa seba a naplno. Zároveň sme ešte pravdepodobne nenarazili na výraznejšie problémy a tak sme nielen plní očakávania, ale aj dôvery v život a seba samého.

Nenaplnené očakávania znamenajú frustráciu

S rastúcim vekom potom náš pocit šťastia pomaly klesá. Prichádzajú sklamania v osobnej aj profesijnej oblasti, nie všetko sa darí tak, ako sme si vysnívali. Medzi 40. a 45. rokom spravidla dosiahneme najnižší bod.

Ide o obdobie bilancovania. Človek je zaradený do pracovného života, pravdepodobne má partnera a deti, na krku hypotéku či iné záväzky. Manželstvo však nie vždy splní naše očakávania, práca má ďaleko od tej, ktorú sme si vysnívali. Dochádza k únave, vyhoreniu, frustráciám.

Krízu stredného veku potvrdil aj výskum Hilke Brockmann. Pramení predovšetkým z našich nenaplnených očakávaní, z pocitu, že veľa vecí nemáme pod kontrolou a zároveň je pred nami ešte dlhá cesta. To nás robí nespokojnými a zvyšuje tlak na zmenu.


Mohlo by vás zaujímať: Buďte v živote šťastní: Spoznajte 5 zásad, ktoré sa oplatí dodržať!


V tvare písmena U

Byť nešťastný či nespokojný nie je podľa vedcov nič zlé, je to celkom prirodzená súčasť nášho života. Dnes sa od nás očakáva, že budeme stále usmiati sršať dobrou náladou a mať len pozitívne myšlienky. Pocity nespokojnosti sú však určitým hnacím motorom, ktorý  nás núti potrebné zmeny realizovať.

Vyhorenie či strata zamestnania môže byť novým začiatkom v našej kariére, rovnako ako prehodnotenie partnerských vzťahov môže priniesť nový impulz do nášho života. Dôležité však je, aby „nešťastné obdobie“ netrvalo príliš dlho. A ono vraj spravidla ani netrvá. Pocit šťastia má totiž tvar písmena „U“ a to znamená, že po 45-ke začne opäť stúpať nahor.

Zmenené vnímanie hodnôt

Jednoducho povedané, v druhej polovici života budeme opäť šťastnejší a krátko pred dôchodkom sa znovu dostaneme na úroveň dvadsaťročných.  Ako je to možné a čo tento zvrat spôsobí? Predovšetkým to, že sa inak začneme pozerať na život, inak budeme vnímať hodnoty. Už  pre nás nie je dôležité hnať sa za kariérou, byť lepší než kolega, šplhať po rebríčku. Dôležitejšie je, že nás práca baví, že sa cítime byť užitočnými.

Ani vo vzťahoch nemáme prehnané očakávania – ak žijeme v dlhodobom zväzku, poznáme s partnerom navzájom svoje prednosti aj nedostatk, a vieme si ceniť úprimnosť, toleranciu a rešpekt. Ak vzťah hľadáme, už to nie je princ na bielom koni, naše očakávania sú reálne a vyhýbame sa tak sklamaniam. V tomto období sú pre nás mimoriadne dôležitými hodnotami zdravie, rodina, súdržnosť, priatelia, záľuby. Čas vieme investovať rozumne, nezabúdame na oddych, život si viac vychutnávame.


Mohlo by vás zaujímať: Máte pocit, že nie ste v živote šťastní? Dalajláma vám poradí, čo robiť inak


Šťastní aj na dôchodku

Odchod do penzie je pre väčšinu ľudí veľkým životným prelomom. A hoci sa vo všeobecnosti považuje za fázu, keď sa zrazu cítime neužitoční, osamelí a možno aj nešťastní, vôbec to tak byť nemusí. Aj toto obdobie nášho života môže byť bohato naplnené – starostlivosťou o rodinu, stretávaním sa s priateľmi, pestovaním záľub.

Mnohí seniori objavia nové možnosti, začnú študovať na univerzite tretieho veku, učia sa jazyky, aby si lepšie porozumeli s vnúčatami, majú zrazu čas na to, na čo im nezostával v produktívnom veku.  Dôchodok určite nie je dôvodom uzatvárať sa do seba, práve naopak. Aj vo vyššom veku môžeme začať niečo zmysluplné, čo nás urobí šťastnými.

Recept na šťastie 

Univerzálny recept, ako byť šťastným, neexistuje. U každého sa totiž šťastie spája s niečím inýmJe preto dôležité vedieť, čo nám dáva zmysel, čo nás baví, čo v nás vyvoláva radosť a nadšenie. Pocit šťastia je do veľkej miery záležitosťou našej mysle, nášho nastavenia. Ľudia, ktorí sú od prírody optimistickí, bývajú šťastnejší.

Rovnako je to u ľudí zameraných extrovertne, u spoločenských typov, ktoré bez problémov nadväzujú kontakty s inými.  To ale neznamená, že introvert nemôže byť šťastný. Podľa vedcov sú totiž biologické dispozície k pocitom šťastia v skutočnosti menej významné, než sa pôvodne predpokladalo. Mnohému sa dokážeme naučiť, mnohé si môžeme natrénovať – napríklad schopnosť brať život s väčšou ľahkosťou, každé ráno sa na seba usmiať v zrkadle, vpustiť do svojho života priateľov, tešiť sa z pekného počasia či rozkvitnutej záhrady…

Neplatí ani to, že čím je človek bohatší, tým je šťastnejší. Často to býva práve naopak – čím blahobytnejšia spoločnosť, tým väčšiu prázdnotu ľudia pociťujú. Šťastie je jednoducho celý mix rôznych aspektov, ktoré vytvárajú plnohodnotný život.

Ak by sme však predsa len chceli poskladať jeden univerzálny recept, určite by v ňom nemali chýbať sociálne kontakty, dostatok pohybu a spánku, spoločné aktivity s ľuďmi, ktorí sú nám blízki, a pocit, že dokážeme svoj život kontrolovať a pozitívne ovplyvňovať. 


Čo robí šťastnými vás? Podeľte sa o svoje názory s ostatnými čitateľmi v diskusii pod článkom.

Zdroj: gettyimages, gettyimages, Mirka
Odporúčame