Ešte stále sa na ľudí trpiacich depresiou pozerá cez prsty, no chorá duša si vyžaduje rovnakú pozornosť ako fyzické bolesti. 10.október je Svetovým dňom duševného zdravia a pri tejto príležitosti sa najčastejšie skloňuje práve toto ochorenie.
Kto už aspoň raz nepovedal: „Mám depku“? Všetci prechádzame rôznymi situáciami, ktoré sú bohaté na emócie a nie vždy sa nám ich podarí spracovať za pár dní. Pocity smútku, pesimizmu alebo zlyhania sú prirodzené, a niekedy dokonca aj potrebné, no nemali by trvať viac ako 2-3 týždne bez náznaku zlepšenia. Ak na sebe či na niekom zo svojich blízkych pozorujete skleslosť, stratu záujmov a duševný úpadok, nebuďte ľahostajní a konajte. Môže ísť o jeden z nasledujúcich typov depresie, inak známej aj ako duševná afektívna porucha:
Klinická depresia
Je jedným z najbežnejších druhov ochorenia. Zákerná je v tom, že neexistuje žiadny zjavný dôvod, ktorý by vytváral predispozíciu na jej rozvoj, čo z nej robí ignorovanú chorobu. Klinická depresia môže postretnúť aj človeka, ktorý má navonok šťastnú rodinu a dobre platenú prácu. Najtypickejšími príznakmi sú smútok a skleslosť, nedostatok energie na vykonávanie bežných činností, problémy so spánkom, ale aj prílišná spavosť, nechuť do jedla alebo prejedanie, problémy s koncentráciou a sústredením, znížené sebavedomie, pocity úzkosti, strachu a myšlienky na samovraždu. Príznaky pretrvávajú niekoľko týždňov až mesiacov.
Náš tip na zaujímavé podujatie: Marco Rajt & Band
Perzistentná (trvalá) depresia
Trvá dva a viac rokov a vo svojej sile je menej výrazná ako klinická forma. Hoci táto chronická depresia nie je taká zničujúca, výrazne zasahuje do kvality života, každodenného fungovania a najmä medziľudských vzťahov. V slabšej intenzite sa vyskytujú vyššie vymenované príznaky, ktoré dopĺňa aj celý rad špecifických, napríklad negatívne vnímanie svojej osoby (znevažovanie), strata záujmu o obľúbené činnosti, ťažkosti so zaradením do kolektívu, sociálna izolácia, neschopnosť tešiť sa z pekných vecí.
Sezónna depresia
Niektorí ľudia reagujú citlivejšie na ročné obdobia, v ktorých je nižšia intenzita denného svetla. V našich zemepisných podmienkach sa takýto splín najčastejšie vyskytuje na jeseň a v zime. Nedostatok prirodzeného svetla zvyšuje pocity smútku, skleslosti a apatie. Príznakom je aj zvýšená spavosť a sklony k prejedaniu a následnému priberaniu.
Situačná depresia
Vo svojich základných prejavoch sa ponáša na klinickú depresiu, no tentokrát má očividný spúšťač. Môže ním byť úmrtie v rodine, rozvod, vážna choroba, komplikované vzťahy, finančné problémy, strata zamestnania… Nastupuje v krátkom horizonte po traume a jej dĺžka záleží od toho, či v situácii človeka dôjde k postupnej adaptácii a zmene k lepšiemu.
Mohlo by vás zaujať: Zmáha vás smútok a úzkosť? Skúste naše 4 tipy proti depresii
Bipolárna afektívna porucha
Pri manickej depresii sú prítomné dva základné stavy, ktoré sa striedajú – depresia a mánia – pričom obe sú v krajných polohách, preto ak ste pozorovateľom, nemali by ste mať pochybnosti o tom, že pacient trpí vážnou duševnou chorobou. Depresívna epizóda je typická smútkom, stratou záujmu o bežné činnosti, zníženou aktivitou a únavou. Nasleduje manická fáza trvajúca 7 a viac dní, kedy pacient vykazuje zvýšenú energickosť, hovorí rýchlym tempom, rýchlo sa rozhoduje, preháňa, ale aj znevažuje iných a sám seba nadmerne chváli. Zvyšuje sa záujem o sex, podráždenosť, zbrklosť, no klesá potreba spánku.
Psychotická depresia
Veľmi vážna psychická porucha kombinuje symptómy depresie s psychózou, ktorú definuje najmä odmietanie reálneho sveta. Prítomné sú halucinácie (zrakové aj sluchové) a bludy (pacient nadobúda presvedčenie, že sa v jeho okolí deje niečo, čo mu môže ublížiť). Človek s takýmto ochorením môže napríklad odmietať opustiť svoj byt, pretože verí, že vonku na neho čaká človek, ktorý ho chce zabiť. Nesadne do auta, pretože sa domnieva, že havaruje. Bežnú virózu považuje sa rakovinu. Vytvára tak katastrofické predstavy, ktoré ho izolujú od svojho okolia.
Liečba akejkoľvek formy depresie je nevyhnutná. Odborný lekár v ľahších prípadoch odporučí sedenia s terapeutom. Nie je to nič, za čo by sa pacient mal hanbiť. Ide o ochorenie ako každé iné a jeho príznaky by sme nemali prehliadať.
Máte skúsenosti s liečbou depresie? Napíšte ich ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.
Zdieľať na