Potraviny často obsahujú hotový koktail pridaných látok: Toto by ste o nich mali vedieť

Foto: Gettyimages

Foto: Gettyimages

V našich nákupných košíkoch často končia trvanlivé, rozlične chemicky upravované potraviny s obsahom konzervantov, emulgátorov, farbív, aróm, zahusťovadiel, dochucovadiel a umelých sladidiel.

Hovoríme o „éčkach“, ktorými sa pri priemyselnom spracovaní potravín väčšinou nešetrí. Ide však o skryté a zákerné jedy. Do istej miery neškodia, no keď sa spoja s inou látkou, uplatní sa synergický efekt a toxicita sa zvýrazní. Vtedy nastáva takzvaný koktailový efekt. Poznáte ho?

Dva tábory

Moderný priemysel vyprodukoval za posledné desaťročia obrovské množstvo nových chemických látok. Pre človeka sú neprirodzené a ľudské telo sa na ne musí adaptovať. Na ich používanie existujú dva úplne protichodné názory. Odborníci na stravu a potraviny nás väčšinou presviedčajú, že ide o neškodné látky. Stále viac vedcov, chemikov a lekárov nás však varuje. Tvrdia, že tisícky rokov zaužívané stravovacie návyky nemožno zmeniť za niekoľko desiatok rokov. Náš organizmus nevie spracovať umelé chemikálie, ktoré nepozná, a s ktorými sa človek vo svojom predošlom vývoji nikdy nestretol.


Mohlo by vás zaujať: Glutaman sodný zvýrazní chuť pokrmov. Je pre nás jeho konzumácia nebezpečná?


Nebezpečný koktail

Ceny mnohých surovín vzrástli. Keďže výrobcovia chcú predávať za rovnaké ceny, nahrádzajú drahšie a kvalitnejšie suroviny lacnejšími a menej kvalitnými. Hoci sa u mnohých preukázala škodlivosť, naďalej sa využívajú pri výrobe potravín. A nielen to. Množstvo chemikálií prijímame aj v nápojoch, liekoch, kozmetike a zo vzduchu. Spolu môžu výrazne vplývať na naše zdravie. Navzájom sa ovplyvňujú a ich účinok sa zosilňuje. Hovoríme o takzvanom koktailovom efekte. Takýto koktail látok sa stáva skrytou časovanou bombou – účinky sa môžu prejaviť aj o desiatky rokov. Nebezpečné je najmä to, že zvykne zasahovať do regulácií hormonálnych a nervových procesov.

Následky hromadenia odpadu

Prídavné látky samy osebe nie sú škodlivé v dávke obsiahnutej v jednej potravine. Každá látka sa však môže stať jedom, čo závisí od množstva a dĺžky obdobia, počas ktorého ju konzumujeme. Určitú časť dokáže náš organizmus po spracovaní vylúčiť. Ťažko odstrániteľné zlúčeniny a priveľa škodlivín však výrazne zaťažujú organizmus, zvlášť pečeň a obličky. Ukladajú sa na rôzne miesta v organizme. Tieto „skládky“ môžu byť zdrojom mnohých zdravotných problémov – od alergií a ekzémov až po srdcovo-cievne a ďalšie civilizačné choroby.


Mohlo by vás zaujať: Éčka v potravinách: Čo vlastne označujú a môžu byť pre nás nebezpečné?


Pokrok nezastavíme, čo teda robiť?

Žiaľ, dnes je priam nemožné sa celkom vyhnúť prídavným a rizikovým látkam v potravinách. Pri troche snahy však môžeme redukovať negatívny dopad priemyselne spracovávaných potravín na minimum:

1. V týchto ich nehľadajte: Prídavné látky sa nesmú používať do niektorých bežných základných potravín ako mlieko, múka, cukor, mäso, ryby, prírodné minerálne a stolové vody, maslo, smotana alebo med.

2. Ujasnite si priority: Potraviny sa dajú vyrábať aj bez éčok alebo s ich minimálnym obsahom. Majú kratšiu trvanlivosť a vyššiu cenu, lebo ich výroba je drahšia. Vaše zdravie však za to rozhodne stojí.

3. Etiketa ako navigácia pre spotrebiteľa: Všetky suroviny sú tu uvedené v poradí podľa množstva. Čím vyššia je pozícia suroviny v obsahu, tým viac jej výrobok obsahuje. Platí aj ďalšie pravidlo: Čím je výrobok lacnejší, tým viac býva presýtený chemikáliami, a čím viac éčok je na obale, tým väčšie je riziko pre naše zdravie.

4. Znížte chemické zaťaženie: Kupujte potraviny, ktoré buď farbivá neobsahujú vôbec, alebo obsahujú len prírodné. To platí aj pre umelé sladidlá. Variť môžete aj bez dochucovadiel. Chuť pokrmov vylepšite čerstvými bylinkami a klasickým korením.


Sledujete presné zloženie potravín, ktoré kupujete? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.

Zdroj: Vlaďa
Odporúčame