Pravdivý príbeh: Babka s dedkom začali nový život v Bratislave – a sú nadšení

Muž

thinkstockphotos.com

Moja rodina bola vždy dosť akčná. Hlavne mama a jej rodičia sú praví východniari, s ničím sa „nekašlú“, ničoho sa neboja. Myslím, že v tomto som trochu po nich. Aj preto som sa na rozdiel od iných mojich spolužiakov hlásila len na vysoké školy v Bratislave a v Brne. Nechcela som ísť ani len do Košíc, túžila som po niečom inom.

Nakoniec som sa dostala na ekonómiu. Bola som rada, Bratislava sa mi hneď zapáčila. Teraz asi vyzerám ako zradca, pretože nenadávam, ako niektorí iní moji spolužiaci z východu. Ja si ale myslím, že keď sa človek niekde z vlastnej vôle rozhodne žiť, nemá stále kydať, ale snažiť sa veci zlepšiť, alebo aspoň byť ticho. Napriek tomu som sa samozrejme vždy rada vracala domov. Mali sme pri dome peknú záhradu s hojdačkou, to bolo moje útočisko. Tak ako aj mamine koláče a celá tá vôňa domova. Akosi som tušila, že sa už nikdy natrvalo nevrátim a tak som si to užívala naplno.

A naozaj, po škole som si dosť rýchlo našla prácu, po ktorej som túžila. Začínala som ako junior, samozrejme, ale veď to je normálne. Nasávala som nové veci, snažila som sa na sebe pracovať a o tri roky som postúpila vyššie. V tom čase naši prežívali ťažšie obdobie. Ocinova firma skončila a on si nevedel nájsť žiadnu robotu, ktorú by zvládal fyzicky a neubíjala by ho psychicky. Do dôchodku ešte mal dobrých desať rokov, takže bol z toho nešťastný. A vtedy zavelila – ako často v ich vzťahu – mama. Keď som prišla na Veľkú noc domov, čakalo ma prekvapenie.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Sesternica si žije ako prasa v žite – z našich peňazí


,,Maťka, rozmýšľame nad tým, že sa presťahujeme do Bratislavy,“ povedala mama. Ja som si najskôr myslela, že je to len vtip. Ale nie. Otec si tam našiel miesto, telefonický pohovor už mal a čakalo ho len osobné stretnutie. Ale vraj miesto je už skoro určite jeho. A čo s domom? A čo moja babka a dedko, ostanú na východe sami? Mama mala na všetko pripravenú odpoveď. Dom by sa predal – azda si ho kúpi aj niekto z Košíc ako „letné sídlo“. A dedko s babkou? Tí možno pôjdu do Bratislavy tiež. Veď ich tu nič také nedrží, nemajú tu ďalšie deti, ani dom, bývajú v byte, tak si zvyknú možno ešte rýchlejšie.

Domov som odchádzala celá zmätená. Aj by som bola rada, že sú rodičia bližšie, aj som sa bála, že budú sklamaní a nešťastní. Predsa len, nie je to ako u nás doma, alebo v Prešove. Ale keďže ma poprosili, začala som pozerať byty. Sama som bývala v Petržalke, relatívne blízko pri Dunaji a tam som hľadala aj pre nich. Ceny v tom čase neboli až také vysoké ako teraz, ale ani nízke. Nakoniec som našla dva väčšie dvojzbové byty, ktoré si mohli dovoliť aj bez pôžičky a ešte im aj niečo ostalo.

Keď prišiel deň definitívneho sťahovania, mama aj babka si aj poplakali. A ja s nimi. Mala som pocit, že strácam svoje zázemie, svoje útočisko. Ale čo sa dalo robiť, všetko už bolo dohodnuté, a tak naložili zvyšné veci do dodávky a išlo sa.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Dnes sú to asi 3 roky. Mama s otcom si úplne zvykli, obaja pracujú a tvrdia, že sú spokojní. Oveľa viac ma prekvapila babka s dedkom. Tí sa v novom živote úplne našli. Pomaly každý druhý podvečer sú preč – raz idú na krst knihy, potom na vernisáž výstavy, do divadla alebo na koncert. Chodili aj predtým, ale tým, že sme nebývali v meste, vždy museli plánovať cestu a prispôsobovať sa autobusom. Tu sú ako „odrhnutí z reťaze“. Pritom nemíňajú ani veľa peňazí, pretože mnoho akcií je úplne zadarmo, alebo majú rôzne dôchodcovské zľavy. Dokonca sa naučili využívať rôzne zľavové kupóny do reštaurácií. Vždy boli akční, ale teraz ešte chytili druhý dych – a to majú vyše 70! Ich životný štýl mi viac pripomína nemeckých dôchodcov, aj keď luxusné dovolenky každý rok si dovoliť nemôžu. Ale na výlet do Viedne či Budapešti, ktoré sú dosť blízko, sa vyberú. Ja len dúfam, že v ich veku budem na tom rovnako!


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, Thinkstock.com, ZJ
Odporúčame