Hoci som vždy chcela mať deti a rodinu, v istom veku som pochopila, že toto šťastie ma nepostretne. Nebolo ľahké zmieriť sa s tým, ale napokon som sa realizovala inak a v živote našla svoje naplnenie. Navyše, brat má krásnu dcérku, moju neterku. Prechovávala som k nej materinské city. O to väčšia rana to pre mňa bola, keď ju brat z môjho života odstrihol.
Keď sa o našu babku už nemal kto starať, ponúkla som sa ja. Mala som na to najlepšie predpoklady aj podmienky. Brat bol odo mňa o dosť mladší, ten by to nezvládol. U babky som aj bývala, ona za to prepísala svoj byt na mňa. Všetci s tým boli v pohode a súhlasili. Brat už mal po tridsiatke, keď sme mu všetci v rodine naznačovali, že by sa patrilo aj nejakú priateľku doniesť ukázať. Brat sa ošíval, až napokon na jednu letnú grilovačku u strýka prišiel aj s Paťou.
Paťa vyzerala ako skromné, slušné dievča. Všetkým sa nám páčila. Neprekvapilo nás, keď s ňou brat ohlásil zásnuby, zakrátko na to sa vzali. Ich šťastie som im priala, aj keď som v tom čase riešila iné veci. Starostlivosť o babku bola čím ďalej, tým náročnejšia.
S príchodom neterky prišlo do našich životov malé slniečko. Natálka robila všetkým radosť. Ak som bola príliš unavená alebo bez nálady, stačilo prísť na návštevu k bratovi a hneď mi bolo lepšie. Neterku som pravidelne aj strážila. Bolo to v čase, keď už babka odišla na večnosť. Aj vďaka Natálke sa smútok dal zvládnuť lepšie. V babkinom byte som ostať nechcela. Všetko mi ju tam pripomínalo. Byt som prenajala a radšej si vzala hypotéku na nový.
Mohlo by vás zaujať: PODCAST Pravdivý príbeh: Brata som vychovala, obral ma za to o dom
Jedného dňa sa brat pozval ku mne na kávu. Potešilo ma to lebo takto sami sme spolu nepoklábosili už nejaký ten piatok. Dôvod jeho návštevy ma ale zaskočil. „Sestra, čo budeme robiť s tým babkiným bytom? Chystáme sa sťahovať, peniaze by sa nám teraz viac než zišli.“ Najprv som nechápala, navrhla som bratovi, že mu požičiam. Vyviedol ma z omylu. Chcel babkin byt predať a peniaze si rozdeliť. Ešte bol taký veľkorysý, že mi prihodí z jeho polovice desať percent, ako opatrovné za babku.
„Ale veď ten byt je môj, tak sme sa pred rokmi predsa dohodli.“ Táto téma mi začínala byť nepríjemná. Brat mi tvrdil, že bol vtedy príliš mladý, sám nevedel, či bude mať rodinu a musí myslieť hlavne na ňu. Vraj som bola vo výhode, že som po opatrovníctve babky tak rýchlo skočila. Pred očami sa mi premietli tie roky, ktoré som babke obetovala, zatiaľ čo on si tú svoju rodinu mohol medzitým nájsť a vytvoriť.
Naše stretnutie s bratom nedopadlo dobre. Dala som mu najavo, že ak byt predám, tak mu určite nič nedám. Jediná, kto si niečo zaslúži je Natálka a tej som aj odkladala každý mesiac v banke. Od toho dňa bol brat ako vymenený. Chceš ísť pozrieť Natálku? Nedá sa, je chorá, nehodí sa nám to, zavolaj inokedy. Bola som z toho smutná. Myslela som si, že aspoň švagriná bude mať rozum a nechá si veci, ako to bolo s bytom vysvetliť.
Zistila som, že vietor fúka práve od Pati. To skromné a slušné dievča sa odrazu zmenilo na chamtivú mamonárku. Natlačila bratovi do hlavy, ako sa dal obrať o byt, aké to bolo voči nemu nespravodlivé. Ten jej to zhltol a išiel na mňa cez to najcitlivejšie miesto. Moju neterku. Zašlo to až tak ďaleko, že ak je Natálka náhodou u našej mamy, mám zákaz sa tam ukázať. Raz mi mama počas takej návštevy volala, nech prídem, veď brat sa so ženou nič nedozvedia. Lenže brat ako na potvoru prišiel skôr a bol oheň na streche. Odvtedy radšej nejdem, ani keď ma mama zavolá. Nechcem, aby do tejto hry ťahali aj ju.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Bývalý sa po rozchode vyhrážal samovraždou, neverila som, čoho je schopný
Svoju neter som nevidela už takmer rok. Je ešte malá, viem, že ak prerušíme kontakt, zabudne na mňa. Zavolala som preto svojmu známemu realitnému maklérovi. Či byt predám a rozdelím sa s bratom? Ešte neviem. Viem len, že láska k blížnemu je u mňa na vyššom mieste ako hmotné veci.
Objavte ešte viac zaujímavých článkov, receptov a videí!
Zdieľať na