Pravdivý príbeh: Brat mi závidí úspech, sám pre ten svoj neurobí nič

Muž

gettyimages

S bratom som okrem dátumu narodenia nemal spoločné takmer nič. Obaja sme mali rozdielne koníčky, povahy. Aj výzorovo som bol ja na otca a Miro na mamu. Nemali sme spolu zlé vzťahy, len sme mali každý inú predstavu, čo chceme v živote robiť a ako to dosiahnuť.

Ja som robil šoféra a vo voľnom čase som miloval prácu s drevom. Miro bol skôr ten intelektuál. Študoval na vysokej, potom na ďalšej až nakoniec zakotvil v nejakej medzinárodnej firme. Viem, že tam nebol spokojný, ale vždy sa tváril, aké je to terno.

Keď nám rodičia odkázali rodinný dom, bola to pre oboch z časti úľava. V tom čase sa nie príliš darilo ani jednému z nás a tak sa príjem navyše hodil. Dom bol akoby zrkadlovo postavený z dvoch polovíc. Najideálnejšie by bolo, ak by sa dal rozrezať a každý by si so svojou polovicou mohol robiť to, čo chcel. To v reáli samozrejme nebolo možné a tak som sa musel s bratom dohodnúť.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Môjho brata ovláda o dvadsať rokov mladšia zlatokopka


Chcel som dom prenajímať. Mal perfektnú polohu, vedel som, že by bol vyťažený v letnej aj zimnej sezóne. Miro sa chcel do svojej časti nasťahovať s tým, že ju možno po čase predá a kúpi si niečo menšie. Navrhol som Mirovi, nech prenajímame dom spolu. Mal som nápady, chuť, cítil som, že by sa nám darilo. Miro nechcel. Povedal, že do takého risku nepôjde. On si steny odhluční, pozemok predelí plotom a nebude problém. Nech si ja robím čo chcem a on tiež.

Brat sa nasťahoval, chvíľu svoj poldom aj predával, ale mal veľké oči. Pýtal veľa a tak sa mu nedarilo predať ho. Ja som mal s prenajímaním viacej šťastie, ale tiež to nebola zlatá baňa. Nedal som sa však odradiť. Naháňal som si zákazníkov, inzeroval, rozhadzoval siete. Postupne som postavil ihrisko, pieskovisko, vonkajší gril s terasou a všetko postupne zveľaďoval a zlepšoval, nech som lepší ako konkurencia.

Brata nikdy nenapadlo prísť mi pomôcť, opýtať sa, ako sa mi darí, či niečo nepotrebujem. Aj keď som ho poprosil, vždy sa na niečo vyhovoril a radšej sa prizeral, ako makám, zatiaľ čo sedel na balkóne a popíjal kávu.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Bratovi som požičal peniaze, teraz ich neviem získať späť


Po dvoch sezónach sa karta obrátila a začalo sa mi dariť. Mohol som dať dokonca v práci výpoveď. Moja energia sa sústredila na prenájom, hostí a vecí okolo toho. Bavilo ma to a mohol som konečne voľnejšie dýchať, aspoň čo sa týka peňazí. To si všimol aj brat a jedno poobedie sa mi zdôveril so svojimi plánmi, že prenajímať začne aj on. Nevadilo mi to, lebo som ho nebral ako konkurenciu. Práveže to bolo dobré, mohli sme ubytovávať aj väčšie skupinky.

Miro bol však mrzutý. Klienti sa mu neozývali tak, akoby chcel. Stále sa porovnával, prehováral ma, nech mu posuniem nejakých svojich hostí. Neviem, čo si predstavoval. Bol som o pár rokov vpred, počas ktorých som drel ako kôň a až po čase som začal zbierať plody svojej námahy. Chcel som, aby si aj Miro prešiel všetkým od nuly.

Na druhej strane som mu chcel aj pomôcť. Práve pre to, že som si ešte pamätal, aké boli začiatky ťažké. Zo zvedavosti som si išiel pozrieť, ako vyzerá Mirov inzerát s tým, že mu pomôžem zatraktívniť obsah, ak by mu niečo chýbalo. Na moje počudovanie, Miro použil moje fotky, dokonca aj moje recenzie. Ako bonus pridal ihrisko pre deti, terasu, parkovacie miesta. Všetky veci, ktoré boli moje, a ktoré som urobil a zaplatil sám.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Keď som sa brata na to spýtal, divil sa, čo sa rozčuľujem. Vraj je všetko na jednom pozemku. To ako bývajú ľudia u mňa, dostanú aj u neho, tak prečo by nemohol použiť informácie z mojej stránky. Povedal som Mirovi, že sme dve samostatné jednotky, ktoré si môžu občas vypomôcť, ak s tým obaja súhlasia, ale inak ideme každý za seba. Bol som na začiatku ochotný potiahnuť brata viacej, ale rozmyslel som si to. Klamstvo a lenivosť nestrpím, ani ak ide o moju rodinu.

Miro sa odvtedy so mnou nebaví. Snaží sa ma očierňovať, ohovára ma, želá si môj neúspech. Pritom odkopíruje skoro každý nápad, ktorý vidí. Mrzí ma to o to viac, že už inú rodinu ako jeden druhého nemáme. Ale zvykol som si. Brat si myslel, že mu vydláždim cestu k ľahkému príjmu. Nikomu však pečené holuby do úst samé nespadnú a každý si svoj úspech musí zaslúžiť.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: gettyimages, gettyimages, MH
Odporúčame