Pravdivý príbeh: Brat si žil na vysokej nohe, dnes nemá nič a zneužíva rodičov

Muž

thinkstockphotos.com

Môj starší brat Martin bol pre mňa vždy vzorom. Mal sebavedomé správanie, ktoré som ako malý napodobňoval, výzor, ktorý mu zaručoval úspech u žien a mal prehľad. Mohol som sa ho spýtať na všetko a on mi vždy poradil.

Kým ja som sa celý deň v niečom vŕtal, opravoval, Maťo mal hlavu v knihách. Po skončení školy sa zamestnal v medzinárodnej firme. Robil najprv poskoka pre všetko, ale postupne šplhal nahor. Všetci sme ho v rodine podporovali. Vedel som, že zo mňa nikdy nebude podnikateľ v drahom obleku, ale Maťo na to mal a ja som mu to úprimne prial.

Možno je niekedy lepšie, keď sa úspech dostavuje pomaly a ako odmena za tvrdú prácu. Človek si ho potom viac váži a uvedomuje. Z Maťa však už v jeho tridsiatich rokoch spravili riaditeľa regionálnej pobočky. Samozrejme, že sme sa tešili aj za neho. Mali sme ale obavu, či takú zodpovednosť zvládne.

Maťovi sa pozícia veľmi páčila. Dostal skvelý plat, firemné auto, zúčastňoval sa na rôznych spoločenských akciách. Aj keď väčšina z nich bola večer a pretiahla sa občas aj do noci, Maťo tvrdil, že to má v popise práce. Kde inde by sa spoznal s novými ľuďmi, utužil kontakty s tými, čo sa už pozná.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Z mojich detí vyrástli nevďační lenivci, čo mám s nimi robiť?


Tento spôsob života sa ale čoraz menej páčil Maťovej v tom čase už manželke, Lenke. Okolo môjho brata sa začalo točiť príliš veľa žien, ktoré sa ani trocha nestránili začať si so zabezpečeným mužom, aj keď ženatým. Lenka bola navyše neuveriteľne žiarlivá, a tak boli hádky u nich doma na bežnom poriadku. Nešlo o jej výmysly, brat jej naozaj zahýbal. Vždy sa mi totiž rád pochválil novým úlovkom, a tak som vedel, aká je pravda.

Naši rodičia sa však v Maťovi úplne videli. Najmä mama. Bola na neho pyšná, ako sa jej synovi darí, že je schopný postarať sa o seba, rodinu a aj o nich, Na narodeniny dostala od Maťa auto, ktoré sa jej síce podarilo o mesiac rozbiť, ale dovtedy všetci v okolí vedeli, aký je Maťo grant. Hlavne, keď jej hneď potom kúpil ďalšie.

Lenka sa ale kúpiť darčekmi nedala. Keď Maťovi praskla posledná nevera, povedala, že sa chce rozviesť. Chápal som ju, ba až som sa čudoval, že to s mojím bratom vydržala pomerne dlho. Prekvapila ma ale naša mama. Išla Lenke dohovoriť. Nech nerobí hanbu rodine. Veď majú krásny byt, cestujú, majú kopec peňazí, tak čo sa sťažuje. Lenka však trvala na svojom.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Z milionára som bezdomovcom!


Myslel som si, že si Maťo trocha vstúpi do svedomia a bude sa správať zodpovednejšie. On však bol ako malé dieťa a posúval hranicu toho, čo si môže zo svojej pozície dovoliť, čoraz ďalej. A nie len v súkromnom živote ako živiteľ rodiny, ale aj v tom pracovnom ako riaditeľ. Keď prišlo na kontrolu vedenie z materskej firmy, zistili pár zásadných pochybení v Maťových rozhodnutiach, ktoré stáli spoločnosť peniaze. Zahraniční sa nekašľali. Maťo dostal výpoveď, aj keď s odstupným, musel sa zbaliť zo dňa na deň a odísť.

Brat mi neskôr tvrdil, že to nie on ich, ale oni potrebujú jeho, čiže to pre neho nie je strata a ďalšiu robotu si nájde ľavou zadnou. Musí, má vysoké režijné náklady. Maťove predstavy ale boli plat ako predtým a pozícia jedine riaditeľská. Neuvedomoval si, že šikovných ľudí je kopec, dokonca takých, ktorí by boli ochotní robiť aj za menej. On si ale tvrdil svoje. A tak sa jeho finančné zásoby míňali, ambície stúpali, ale snaha opäť začať na sebe makať klesala.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Manželka zúri, že som dal prednosť milenke, háda sa o majetok


Je to priam neuveriteľné, ale Maťo je bez roboty už vyše piatich rokov. Nasťahoval sa späť k rodičom, byt dal do prenájmu, aby mal aspoň nejaký príjem. Rodičom za bývanie neplatí nič. Tvrdí, že dotoval ich dosť a dobre, keď sa mu darilo. To, že oni ho podporovali celý život do úvahy neberie. Pritom ich dôchodky nie sú nič slávne a to ani nehovorím o nejakej jeho pomoci v domácnosti. Nespraví nič, vychutnáva si, že všetko sa spraví „samo“ – kedysi si za takýto servis platil, dnes ho má u našich zadarmo. Oni ale majú už dosť rokov a rôzne zdravotné ťažkosti, najmä otec, takže by sa im pomoc hodila. Maťovi akoby to vôbec nedochádzalo. Manuálna práca by bola pod jeho úroveň. Keď som mu dohováral, urazil sa. A naša mama si stále myslí, že Maťovi bolo ukrivdené, keď ho prepustili, že to celé na neho našili a lepšia ponuka ešte raz príde.

Tak ako som k Maťovi ako malý chlapec vzhliadal, tak sa za neho teraz hanbím. Som hrdý na to, že som len obyčajný servisný technik, ktorý nechodí v obleku, ale v montérkach, ale s pocitom, že sa o seba dokáže postarať sám a každé ráno sa vie na seba pozrieť do zrkadla.


Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, RH
Odporúčame