Nikdy som ľudí nesúdila podľa toho, odkiaľ pochádzajú, ale akí sú. Je mi jedno, či je človek z mesta, či z malej obce. Ak je ale niekto lenivý, rozmaznaný, vypočítavý, to je niečo, čím sa mi dokáže hocikto sprotiviť. A práve taká osoba sa privydala aj do našej rodiny.
Vždy som vedela, že môj brat je až príliš dobrý na to, aby si našiel normálnu priateľku. Že si ho skôr klofne nejaká rafika, ktorá s ním bude cvičiť ako sa jej zapáči. Tak aj bolo. Tomáš dlho nikoho nemal, jeho svet boli len počítače. Neskôr objavil čaro zoznamovania sa cez internet, kde sa spoznal s Veronikou. Dievčaťom z malej obce, ktoré malo prísť do nášho mesta študovať na vysokej škole. Ich dopisovanie si bolo čoraz intenzívnejšie, obaja sa nevedeli dočkať osobného stretnutia, keď sa začne Veronikin prvý semester.
Keď sa Tomáš s Veronikou stretli konečne aj naživo, v bratovi sa len umocnilo presvedčenie, že ona je konečne tá pravá. Pre niekoho trocha naivné presvedčenie po piatich mesiacoch vzťahu na diaľku, ale taký bol Tomáš. Navyše naša mama už nejaký ten rôčik túžila po vnúčati a vyzeralo to, že sa do nejakého času aj dočká.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Sestra robí naschvál svojmu ex, dala sa dokopy s chudákom
A naozaj, po troch semestroch Veronika školu prerušila – veď sa jej ani veľmi nedarilo. Ako na zavolanie zistila, že čaká s Tomášom dieťa. Ja sama ešte žiadne deti nemám, a tak nemôžem súdiť, aký je tento stav náročný. Ale pre Veroniku sa objavením dvoch čiarok na tehotenskom teste začala dovolenka, a to doslovne. Nie, že by sa dovtedy išla pretrhnúť, čo sa starania sa o domácnosť týkalo, ale Tomáš mal vždy navarené, aj ako tak upratané. Od zistenia, že je tehotná, odmietala Veronika robiť úplne všetko.
Tomáš jej to nijako nevyčítal. Postavil si ju na piedestál, obskakoval ju, robil, čo jej na očiach videl. Išlo o prvé vnúča v rodine, a tak sa aj ostatní členovia rodiny prispôsobovali, pokiaľ išlo o Veronikine nálady a požiadavky, najmä, keď to bolo aj Tomášovým prianím.
Mňa by Veronikin režim začal po týždni nudiť, ale ona si komfort užívala. Ráno brat odišiel do práce, jeho snúbenica bola ešte v posteli. Viem, že vstávala až okolo desiatej, keďže skôr ani nedvihla telefón. Okolo obeda prišla mama, ktorá navarila, poriadila, čo bolo treba. Veronika miesto pomoci išla zatiaľ na nejaký nezmyselný kurz alebo sa len tak pomotať s kamarátkami, ktoré už na oficiálnej materskej boli. Keď prišla domov, počkala na brata, najedli sa a zasadli k televízoru alebo išli do mesta na prechádzku, cez víkend do reštaurácie.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Sestra si vzala cudzinca, pohŕda nami aj Slovenskom
Nechcela som byť škodoradostná, ale čakala som, keď už bude na svete malá Sára a život sa Veronike obráti o stoosemdesiat stupňov. Nebude môcť vylihovať v posteli do nevidím, malá bude potrebovať nakŕmiť, vykúpať, bežnú starostlivosť. S príchodom Sáry sa ale nezmenilo takmer nič. Akurát naša mama trávila u mladých viacej času. Prišla dobeda neraz s ťažkým nákupom, umyla riady po raňajkách, pohrala sa so Sárou, nakrŕmila ju, navarila, keď bolo treba poprala a požehlila – samozrejme nielen Sárine veci, ale celej rodiny a potom išla Sáru von kočíkovať. Bola na dôchodku, času mala dosť, ale so silami nebola na tom až tak dobre. Videla som na nej, že je z toho kolotoča vyčerpaná. Veď starí rodičia sa majú z vnúčat už len radovať a nie si opäť zopakovať kolotoč, akým si už raz prešli s deťmi. Veronikini rodičia nepomáhali vôbec – na návštevy nechodili. Boli rozvedení, s mamou Veronika nebola v kontakte takmer vôbec, otec videl malú asi tri krát. Radšej poslal peniaze, čo podľa mňa Veronike vyhovovalo viacej.
Naša mama sa raz pokúsila Tomášovi naznačiť, že je Veronika lenivá a čaká, že ju budeme my ostaní obskakovať. Povedala to veľmi taktne, ja by som si servítku pred ústa nedávala. Tomáš sa ale na mamu osopil, ako si také niečo môže dovoliť. Ak sa jej nepáči, vnučku nemusí vídavať vôbec. Na to sa mama zľakla, Sáru zbožňovala, ale to som mu už povedala ja, čo si myslím. Okrem toho, že Veronika nič nerobí, po pôrode jej ostalo skoro dvadsať kíl navyše. Keby aspoň mala motiváciu ich zhodiť. Išla si zacvičiť, keď je mama vonku so Sárou, trocha sa hýbala. Ale to ona nie. Radšej brázdiť internet a sociálne siete.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Brat si žil na vysokej nohe, dnes nemá nič a zneužíva rodičov
Ja som akékoľvek ďalšie pokusy, aby Tomáš otvoril oči vzdala. Nedohováram už ani mame, že sa nechala dobrovoľne takto zotročiť a robí obom slúžku, kuchárku a opatrovateľku v jednom. Navyše bez akejkoľvek zjavnej vďaky za to všetko, keďže podľa brata je vďaka to, že sa môže stretávať s vnučkou kedy chce.Z niečoho, čo by mala byť samozrejmosť, robí brat pomaly odmenu podľa zásluh. A jeho Veronika je spokojná, ako si to skvele všetko zariadila.
Ako by ste sa v podobnej situácii zachovali vy? Podeľte sa o svoje názory s ostatnými čitateľmi v diskusii pod článkom.
Zdieľať na