Pravdivý príbeh: Bývala som hnusná, zlá a závistlivá, teraz sa mi to trpko vrátilo

Žena

gettyimages

Nikomu som nič nedopriala a tešila som sa jedine zo zlyhania ostatných. Je to strašné. Ja viem. Až neskôr som pochopila, že najviac škodím sama sebe. Neviem, kde sa to vo mne zobralo. Asi som uverila tomu, že keď niekto bude mať v niečom úspech či šťastie, automaticky to bude znamenať, že mne sa neujde ani jedno z nich. Ako keby to boli komodity, ktoré sa môžu minúť, netuším.

Podstatné je priznať si, že vďaka svojej závisti som sa stala intrigánkou, ktorá veľmi ubližovala všetkým ľuďom navôkol. Nikto by však nepovedal, že utiahnutá Martina vie rozohrať také partie, o ktorých sa nikomu ani len nesnívalo. Ak som sa dopočula o nejakom tajomstve, hneď som ho roztrúbila tomu, kto sa o ňom nemal nikdy dozvedieť. Okrem toho som si dala záležať na tom, aby v očiach druhej strany vyzeral človek, ktorý spáchal nejaký prečin, čo najhoršie. Potom som s ochotou ponúkala svoje plecia na vyplakanie spolužiačke, ktorú nechal frajer. Chúďatko. Ani len netušila, že sama v tom mám zásluhu.

Náš tip na zaujímavé podujatie: Adam Ďurica a hostia – akustické koncerty

Veľmi ma to tešilo všetko to nešťastie, ktoré sa zjavilo všade, kde som strávila dlhší čas. Ale nakoniec som sa nepekne prepočítala. Moja rovnica mi absolútne nevychádzala. Vôbec som nebola šťastnejšia, dokonca aj úspech sa mi vyhýbal. Muži o mňa nejavili žiadny záujem a po skončení učňovky sa mi ledva ušlo miesto predavačky v dedinských potravinách. Minimálny plat a žiadna vízia závratnej kariéry, o ktorej som toľko snívala.

Roky ubiehali, žila som s mamou v polorozpadnutom rodičovskom dome a závisť ma zožierala každým dňom. Reptala som na Boha, na osud, na to, prečo práve mne nie je súdené šťastie. Nemala som ani kamarátku, ktorej by som sa mohla vyžalovať. Ľudia sa ma stránili a ja som nechápala prečo.

Postupom času som začala chradnúť. Zistila som, že čoraz ťažšie sa mi ráno vstáva z postele. Nemala som najmenšiu silu a vyčerpala ma každá maličkosť. Najprv som si myslela, že to súvisí s vekom. Predsa len, žena po štyridsiatke býva málokedy na vrchole svojich síl. Naveľa som sa vybrala k doktorovi, i keď som lekárov nikdy nemusela – závidela som im. To, že nepoznajú skutočnú robotu a berú vysoké platy len za to, že sedia v bielych vyžehlených plášťoch. Aspoň ten môj na mňa tak pôsobil.

Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky

Sestrička mi zobrala krv, doktor mi vypísal výmenné lístky a začal sa kolotoč vyšetrení. Prekvapivo na naše pomery, diagnózu stanovili pomerne rýchlo. Rakovina tela maternice. Doktor mi povedal, že rizikovou skupinou sú ženy, ktoré nikdy nerodili. Prečo k nim musím patriť akurát ja?

Najprv som sa ľutovala, no potom som sa rozhodla, že urobím všetko preto, aby som žila. Nemala som na výber. Čakala ma operácia, ožarovanie, na onkológii som strávila pár týždňov. Avšak práve táto nechcená dovolenka mi otvorila oči. Po dlhých hovoroch s pacientmi, medzi ktorými boli ľudia z rôznych vrstiev, som si uvedomila jedno: Aj ten naoko najúspešnejší človek má svoje trápenia, a že mu nemám čo závidieť. Taktiež mi pomohla terapia s psychológom, ktorý mi ukázal, že závisť je ten najhorší radca, ktorý berie to najcennejšie – život. A ja chcem predsa žiť.

Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: Michaela, gettyimages

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close