Pravdivý príbeh: Celé roky som zanedbával zdravie, keby nebolo ženy, už tu nie som

Muž opretý o kamión

Robím aj naďalej vodiča kamiónu, avšak pravidelne behám a jazdím na bicykli, aby som si vynahradil chýbajúci pohyb (Zdroj: GettyImages)

Som typický slovenský chlap, ktorý bol odchovaný na fazuli, tlačenke a všelijakých zabíjačkových špecialitách. Nikdy som nebol na sladké. Neraz som si robil srandu, že môj najobľúbenejší koláč je poriadny rezeň so zemiakových šalátom.

Krátko po štyridsiatke sa moja kondícia začala rapídne zhoršovať. Niežeby som bol vrcholový športovec, ale sem-tam som si v rámci dedinskej ligy veľmi rád zahral futbal. Ostal som nemilo prekvapený, keď som zistil, že sa zrazu zadýcham už pri prezliekaní sa do futbalového dresu. Nestíhal som behať za chalanmi, ktorí boli na prvom stupni základnej školy a stále chceli, aby som sa s nimi hral. Behať za nimi však bolo to posledné, na čo som mal chuť.

Robil som vodiča kamiónu a prakticky som strávil za volantom celé dni. Sedavý spôsob života, fajčenie, litre kofeínu a bagety kupované na benzínových staniciach sa čoskoro podpísali na mojej postave. Pomaly som sa nezapol do žiadnych nohavíc. Obrovské brucho mi nedovoľovalo dovidieť na končeky prstov na nohách. Utešoval som sa však tým, že nie som jediný, kto priberá.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Povedala som dosť a prestala som byť typickou babičkou


Poznal som len málo päťdesiatnikov, ktorí by nemali bruško. Ručička váhy, ktorá ukazovala takmer 130 kíl, ma vôbec netrápila. Viac ma znepokojovalo, že som sa zadychčal aj pri tej najmenšej činnosti. Keď som prišiel domov, nemal som na nič energiu. Otvoril som si fľašu piva, vyložil nohy na stôl a pozeral televízor. Často som zaspal na gauči. Nemal som energiu ani na to, aby som sa presunul do spálne. O aktívnom milostnom živote nemohla byť ani reč.

Jarka, moja žena, mi začala dohovárať. Vravela, že som tučný a mal by som viac myslieť na svoje deti. Vedel som, že za jej výčitkami sa skrýva strach. Avšak čím viac húdla, tým viac mi išla na nervy. Vždy, keď na mňa nahučala, išiel som do chladničky, ktorú som dokázal vyprázdniť na posedenie.

Zamestnávateľ ma raz zavolal k sebe do kancelárie. „Miro, mal by si ísť na preventívnu prehliadku. Nevyzeráš dobre,“ pozrel sa na mňa kritickým pohľadom. „No tak už aj ty!“ pomyslel som si. To mi naozaj nikto nedá pokoj? Šéfovi som sa však bál odvrávať, predsa len, ak ma vyhodí, tak dobre platenú robotu si nenájdem. Tak som sklopil uši a vybral som sa k lekárovi.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Rodičia zo mňa chceli mať právnika, nakoniec som dopadol úplne inak


Ten z toho, ako vyzerám, nebol dvakrát nadšený. Tlak 190/130, obezita, dýchavičnosť a ako bonus nábeh na cukrovku. Lekár bol neúprosný: „Vaše zdravotné problémy ste si spôsobili sami. Ak neschudnete, čoskoro dostanete infarkt. Pokiaľ nezmeníte svoju životosprávu, vnúčat sa nedožijete. Takto si len kopete hrob!“ Jeho slová hlboko zasiahli moje ego. Vynadal som mu a doslova som zdrhol z ambulancie. Čo on vie o živote!

O päť týždňov na to som pocítil tlak na hrudi. Točila sa mi hlava a nemohol som sa nadýchnuť. Večer ma našla žena na gauči. Nepozdával som sa jej, tak napriek mojím protestom zavolala sanitku. Prekonal som slabý infarkt. V nemocnici som dostal lieky a kopec nevyžiadaných rád. Lieky som zahodil do koša a pokračoval v starom spôsobe života. Potom však prišiel druhý infarkt. Len vďaka rýchlej lekárskej pomoci som doslova ušiel hrobárovi z lopaty. Bál som sa, že zomriem.

Ten strach bol tak neskutočný, že som sa rozhodol zmeniť. Už som viac na rezeň ani nepozrel. Začal som cvičiť, pivo som vymenil za čistú vodu a prestal som fajčiť. Za rok som schudol 40 kilogramov. Robím aj naďalej vodiča kamiónu, avšak pravidelne behám a jazdím na bicykli, aby som si vynahradil chýbajúci pohyb. Cítim sa geniálne. Som rád, že sa za mňa konečne prestali moje deti hanbiť.


Chcete čítať viac takýchto článkov? Sledujte nás aj na Facebooku!

Zdroj: Plnielanu.sk
Odporúčame