S Michalom sme sa zoznámili cez internet. Blížila som sa k štyridsiatke a nechcela som ostať sama. Mala som po ťažkom rozvode. Z prvého manželstva mi ostali dve deti, 15-ročná Mária a 12-ročný Jakub. S Michalom sme si rozumeli. Vedeli sme spolu pretelefonovať celé hodiny.
Bolo to priam liečivé. Počúval ma, spoločne sme sa smiali a tak nečudo, že sme sa obaja tešili na prvé stretnutie. Jediným problémom bola vzdialenosť. Ja som pochádzala z východného Slovenska, Michal žil v Bratislave. Neváhal však kvôli mne vycestovať takmer na druhý koniec republiky, čo mi veľmi imponovalo.
Bol mužom činu. Z prvého stretnutia sme neboli sklamaní. Ani ja, ani on. Postupne nasledovali ďalšie, i keď sme sa kvôli veľkej vzdialenosti nestretávali tak často, ako sme chceli.
Po dvoch rokoch vzťahu na diaľku som sa odhodlala k dôležitému životnému kroku. Presťahovala som sa k Michalovi. V auguste mi pomáhal so sťahovaním, deťom sme vybavili školu a všetci štyria sme si zvykali na nový život.
Videla som, že moje deti ho akosi nemuseli. Michal, ako tvrdil, bol zo starej školy, a preto sa k deťom správal ako k menejcenným bytostiam. Nikdy sa ich nepýtal naich názor, vždy ich postavil pred hotovú vec a nútil ich poslúchať na slovo. „Deti majú držať hubu a krok,“ vravel zo srandy, no ja som cítila, že to myslí vážne.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Po rozvode som našla životnú lásku, odmieta však moje deti
Mala som ho však veľmi rada. Okrem rozdielnych názorov na výchovu sme nemali žiadne problémy. Michal bol najradšej, keď Majka a Kubo odišli na víkend za babkou. Vtedy sa menil na dokonale romantického partnera, ktorého bolo možné priam na chlieb natierať.
Postupom času sa však konflikty ohľadom výchovy mojich detí stupňovali. Tie mu odvrávali, neboli zvyknuté na také správanie. Ja som bola väčšinou za tú zlú, pretože som sa detí zastávala. Nikdy som s nimi nemal problémy, vždy sme si vedeli vydiskutovať každé nedorozumenie.
„Zlatko, takto to už ďalej nepôjde,“ oznámil mi jeden večer môj milovaný. Začal rozprávať o tom, aký je nešťastný, že ma skutočne miluje, no moje deti sú rozmaznané, zlé a nerešpektujú ho ako autoritu. Vravel, že ak ho skutočne milujem, vzdám sa svojich detí.
Môžu ostať žiť na východe, prichýli ich babka alebo môj bývalý muž. Ja ich vraj môžem vidieť raz za čas alebo cez veľké prázdniny. Očividne sa ich chcel zbaviť. Padla mi sánka. Nevedela som, čo mám na to povedať. Vysvetľoval to pekne, logicky. Ale naozaj očakával, že kvôli novému vzťahu urobím takú obrovskú obeť?
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
„Musíš chápať, že tie deti sú tvoje, nie moje,“ snažil sa ma presvedčiť. Vzala som si kľúče a vybehla som z jeho bytu. To nemohol myslieť vážne! Ale niečo vo mne ma utvrdzovalo v tom, že nesrandoval. Prešla som sa po parku, pričom mi po tvári stekali slzy.
Po príchode do bytu som sa začala baliť. Zavolala som deťom, ktoré boli u babičky na východe, nech nazad ani nechodia. Našich pár vecí som nahádzala do dvoch kufrov. Petrovi, ktorý nechápavo sledoval moje konanie, som povedala, že po ostatné veci prídem neskôr. Nepochopil to a ja som vedela, že to ani nepochopí.
S deťmi som ostala bývať u matky. Hľadám si vlastné bývanie a aj keď ma niekedy zabolia spomienky na muža, ktorého som naozaj milovala, viem, že som urobila dobre. Som matka. A matka sa nikdy nevzdá svojich detí.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na