S Petrom som prežila pekných dvadsať rokov. Nikdy sa z nás nestali manželia. Boli sme partneri, milenci, najlepší kamaráti. Jeho odchod bol vykúpením aj utrpením zároveň. Posledné tri roky ťažko bojoval s chorobou, ktorá mi ho napokon aj vzala. Ostala som osamotená. Deti sme nemali, vrátiť sa späť do života mi pomáhali rodinní známi. Práve Erika mi po nejakom čase ukázala, že aj po päťdesiatke si žena môže nájsť nového partnera a nemusí dožiť sama, obkolesená spomienkami a starým nábytkom.
Erika bola prvá žena môjho bratranca. Aj po rozvode sme ostali v kontakte. Bola spoločenský typ, vždy ochotná nezištne pomôcť. Mala veľa priateľov, žiaľ, na mužov také šťastie nemala. Raz u mňa na návšteve sme sa bavili o vzťahoch. Ja som bola aj napriek niekoľkým rokom, ktoré od Petrovho odchodu ubehli, stále sama. Erika chcela, aby som sa prihlásila do internetovej zoznamky. Ona tam už pôsobila nejaký čas.Pokladala to za zdroj zábavy a nových známostí. Spočiatku som sa bránila. Nechcela som ísť s kožou na trh pred cudzími ľuďmi. Na druhej strane som občas cítila, že mi mužská spoločnosť chýba. To som pred Erikou nemala radšej ani spomenúť. Hneď sa vychytila vytvoriť mi na stránke profil.
Ostala som prekvapená, koľko mužov ma požiadalo o konverzáciu. Všetkých machov, tarzanov a Don Juanov som poslala rovno do koša. Taktiež tých, ktorí mali fotky z prehnane luxusnej dovolenky, s príliš veľkým a drahým autom, alebo ako vrchol v obkolesení cudzích mladých dám. Napokon som vyselektovala zopár zaujímavých typov, s ktorými som si začala písať. Bolo to príjemné, väčšina z nich bola milá a zdvorilá. Zopárkrát som išla s niektorými aj na kávu. Aj to bolo fajn, ale iskra nikdy nepreskočila. Kým som si nezačala písať s Marekom.
Mohlo by vás zaujať: 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás
Marek bol v mojom veku, taktiež bezdetný a sám. Počúval rovnakú hudbu ako ja, čítal podobnú literatúru, mal mne blízke záujmy. Keď ma pozval do kina, bolo to prvýkrát od mojej registrácie na zoznamke, kedy som sa na stretnutie tešila.
Rande dopadlo skvele. Marek bol v skutočnosti ešte šarmantnejší ako sa mi javil cez naše konverzácie. Po kine ma pozval na ďalší deň na večeru. V duchu som súhlasila ešte skôr ako sa ma spýtal. Na každé naše ďalšie stretnutie som sa tešila viac a viac. Marek bol na tom rovnako. Bol by najradšej, keby som sa po troch týždňoch nasťahovala k nemu domov.
Marekova pozornosť mi spočiatku lichotila. Volával mi niekoľkokrát denne, čakával ma pred robotou. Po nejakej dobe som začala mať pocit, že je toho akosi na mňa priveľa. Nemala som sa kedy venovať známym, Erike, svojim záujmom. Všetok môj voľný čas bol pripísaný Marekovi. Nie, že by som tak veľmi chcela. Marek sa nepýtal a jednoducho nám vždy spoločný program pripravil. Najradšej bol so mnou len sám. Kamarátov neakceptoval, Eriku priam neznášal. Snažila som sa mu vysvetliť, že potrebujem čas aj pre seba. Vždy sa urazil a nazval ma nevďačnou za to, ako sa on snaží mi dať to najlepšie zo seba.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Našla som lásku, pre ktorú som stratila všetkých priateľov
Vrcholom bolo, keď ma v práci vytiahol zo stretnutia s dôležitým klientom. Prezentovala som náš nový projekt. Nemala som pri sebe mobilný telefón, nemohla som ho dvíhať. Marek zavolal na recepciu. Recepčnú nastrašil so slovami, nech ma okamžite zavolá k telefónu, že ide o vážnu vec. Samozrejme o nič nešlo. Chcel si byť len istý, že som naozaj v práci. Keď som mu po robote vynadala, miesto ospravedlnenia som sa dočkala výčitiek, ako si nevážim jeho pozornosť. Zablikala mi kontrolka. Toto nie je typ muža, s ktorým chcem stráviť najbližšie roky. Nemám desať, aby ma neustále kontroloval. Ani sa tak dlho nepoznáme, aby sa mi montoval do všetkého od toho kam s kým idem, po to, kedy sa vrátim a čo som tam robila.
Vzťah s Marekom som sa preto rozhodla ukončiť. Trocha som ostala zarazená, keď správu prijal športovo, ba až ľahostajne. Lenže ako sa ukázalo, tešila som sa predčasne. Marek mi začal vyvolávať. Nebolo by na tom nič zvláštne, snažila som sa s ním ostať kamarátka. Marek však volával, aby zisťoval, kde som a s kým som. Volával mi aj dvadsaťkrát za deň. Po čase som už nedvíhala, keď na displeji svietilo jeho číslo. Ozval sa z iného. Nakoniec som to musela byť ja, kto si zmenil na seba kontakt. Z internetovej zoznamky som sa odhlásila. Marek mi začal posielať vulgárne správy. Akoby mu úplne preskočilo alebo to len celú dobu na mňa dobre hral.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Naivná aj po štyridsiatke – ako som len tomuto mohla uveriť?
V jeden večer som sa vracala domov z kina. V autobuse som stretla suseda Juraja. Bola som rada, že nemusím ísť sama po tme. To, že som ho stretla, musela zariadiť asi vyššia moc. Pred domom ma čakal Marek. Pristúpil k nám, tiahol z neho alkohol. Bol agresívny, začal mi nadávať, s kým sa po nociach vláčim. Neviem, ako by to dopadlo, keby Juraj nemal skoro dva metre a nevážil metrák. Rázne Marekovi vysvetlil, nech sa prace kade ľahšie.
Od vtedy som o Marekovi nepočula, ani ho nestretla. Musel si myslieť, že sused je moja nová známosť. Ešte šťastie, že vzbudzoval taký rešpekt. Mne táto skúsenosť stačila. Na zoznamku ma už nikto neprinúti sa prihlásiť. Erika síce tvrdí, že jedna zlá skúsenosť ma nemôže odradiť. Radšej ale budem sama a celkom spokojná, ako s niekým a nešťastná.
Vybrané príbehy si prečítajte aj v novej knižke 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás. Kúpiť si ju môžete aj na Martinus.sk prípadne v ďalších kníhkupectvách.
Zdieľať na