Pravdivý príbeh: Dcéra má ženatého milenca – a nechce sa ho vzdať

dcera

sita

Každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie. Ja som nebola výnimka. Priznám sa, že možno som bola niekedy na svoju dcéru prísnejšia. Bolo to však vždy pre jej dobro. Chcela som, aby mala dobré výsledky najmä v škole. O čo lepší prospech, o to jednoduchšie sa dostane na vysokú školu. Ja sama som mala len maturitu. Vysokú školu som si spravila, až keď bola Miška na svete. Nebolo to popri starostlivosti o dieťa a domácnosť jednoduché.

Základnú školu zvládla ľavou zadnou. Aj prijímačky na gymnázium. Keď bola v maturitnom ročníku, u nás doma to nebolo ružové. S manželom sme sa rozvádzali. Našiel si mladšiu milenku a odišiel od nás. Bála som sa, ako na všetok ten stres zareaguje Michalka. Predsa len, deti nie sú slepé ani hluché. Veľa sme sa o tom rozprávali a spolu sme túto udalosť v našej rodine zvládli. Na prospechu sa jej to neodrazilo. Poctivo sa pripravovala na prijímačky na vysokú školu. Vybrala si právo. Chcela som ju mať síce bližšie pri sebe, ale 100 kilometrov zas nie je tak hrozne veľa. Tak ďaleko bola jej univerzita od nášho mesta. Dokonca tam bývala aj moja dobrá kamarátka Soňa. Keby niečo potrebovala, moja dcéra by sa mohla na ňu obrátiť.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Syna som chcela milovať, dnes ho však nenávidím


Miške sa študentský život veľmi zapáčil. Vždy, keď prišla na víkend domov, rozprávala mi kto ich čo učí, akí sú profesori a rôzne vtipné historky z internátu. Ani som sa nenazdala a takto ľahko ubehli dva roky Miškinho štúdia. V treťom ročníku sa však dcéra začala meniť. Už nechodievala domov tak často ako predtým. Lístky na vlak boli stále drahšie, tak som to aj chápala. Nechcela ma zaťažovať, myslela som si najprv. Ale zmenilo sa aj jej správanie. Bola najmúdrejšia, mala na všetko odpoveď. Ja som bola podľa nej už stará škola a neviem, ako to v dnešnom svete chodí. Taká nebývala ani v čase puberty. Ale aj tu som sa ju snažila pochopiť. Robí si bakalára, je v strese, pomyslela som si. V strese však bola z niečoho iného.

Jednu sobotu mi zavolala Soňa. Volávali sme si bežne, ale tentokrát v jej hlase bolo niečo iné. „Počuj Dani, Miška má nového priateľa?“ „No, zatiaľ o nikom neviem,“ čudovala som sa. „Svet je malý. Videla som ju v mojom penzióne. Možno preháňam, ale podľa mňa je ešte mladá, aby si komplikovala život.“ „Môj penzión“, ako to Soňa nazývala, nebol vôbec jej. Volala tak miesto, kam chodievala na víkendy so svojím milencom. Mala s manželom zvláštny vzťah. Obaja si žili svoje životy, ale rozviesť sa nechceli. Ten penzión bol známy tým, že tam chodili tráviť pár hodín rozkoše najmä ľudia, na ktorých doma čaká ešte niekto tretí.  


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Šok pre každého otca – moja dcéra sa živí pornom!


Nechcelo sa mi veriť, že by to bol aj Miškin prípad. Nech by aj priateľa mala. Dôvod, prečo mi ho ešte nepredstavila, musel byť iný ako ten, že je ženatý. Snažila som sa jej zavolať, ale nebrala telefón. Keď mi zavolala späť, nechcela som ju hneď začať spovedať. Zaujímalo ma len, kedy príde domov.

Prišla na ďalší týždeň. Zdala sa mi nejaká zamĺknutá. „Miška, je ti niečo? Mám pocit, akoby sme sa odcudzili. Voľakedy sme si hovorili všetko, teraz tuším o tebe neviem už nič.“ „Nie mami, som ok.“ „Soňa mi vravela, že máš priateľa,“ prešla som priamo k veci. Miška očervenela, hľadala slová. Videla som, keď jej docvaklo, na akom mieste ich asi mohla vidieť. „Je ženatý?“ pokračovala som. Dcéra sa však začala brániť. Zastávala si Mira, ako mi prezradila jeho meno. Bol to jej profesor na škole. Pokukovali po sebe už od druhého ročníka, keď ich začal učiť. Už som chápala Miškino nadšenie pre rodinné právo. Na koncoročnom večierku sa dali dokopy a odvtedy sa stretávajú. Ak by sa o tom niekto zo školy dozvedel, vyhodili by ho. Miška mi povedala aj o svojich plánoch. Po bakalárskej skúške prestúpi na inú školu, kde bude môcť doštudovať. A zároveň sa budú môcť prestať skrývať. Nebola som z toho nadšená, ale potešila som sa, že mi Miška povedala pravdu. Mohlo to byť aj horšie, ako to, že je to „len“ jej učiteľ. Pamätala si, ako som sa trápila ja, keď jej otec od nás odišiel kvôli mladšej kolegyni.


Mohlo by vás zaujať:  Pravdivý príbeh: Manžel ma podvádza – a ja ho nedokážem opustiť


Žiaľ, nemala som pravdu. Bolo to horšie. Pán učiteľ bol aj ženatý. Miška o tom vedela, ale bála sa mi to povedať. Poznala môj názor na takéto vzťahy. Dozvedela som sa to náhodou. Opäť v tom mala prsty Soňa. Bola vždy trocha všetečná a mala dobrú pamäť na tváre. Videla Mira aj s jeho manželkou na nákupoch v centre. Pána učiteľa, ktorý tak vášnivo a múdro prednášal o rodinnom práve, ako mi to oduševnene opisovala Miška. A ktorý k vlastnej rodine úctu akosi stratil.

Bola som rozčarovaná. Z vlastnej dcéry. Tak ako som bola na ňu hrdá, ako sa jej darí v učení, na škole, aká je šikovná, tak ma sklamala, čo sa týka osobných vzťahov. Keď som jej to vtedy vyhodila na oči, veľmi sme sa pohádali. Samozrejme, že ja som ničomu nerozumela a len prenášam svoje sklamanie v láske s jej otcom na ňu. Nemala pravdu. Veľmi jej prajem vzťah s mužom, ktorého ľúbi. Ale zo života viem, ako takéto vzťahy fungujú a dopadnú. Ani moja dcéra nie je výnimka.

Už sú spolu tri roky. Samozrejme, že Miro sa stále nerozviedol. Miška sa s ním už za to rozišla najmenej päť krát. Vždy vtedy príde ku mne domov, vyplakať sa. Som jej mama, aj keď s jej vzťahom nesúhlasím, stojím pri nej. Miro vždy o pár dní začne posielať správy na telefón, vyvolávať. A Miška mu vždy, žiaľ, odpustí. A ja len čakám, kedy to už bude naposledy.

Zdroj: sita, isifa.com, D.H.

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close