Pravdivý príbeh: Dcéra na nás zanevrela, ani vlastné vnúča sme ešte nevideli

Žena

thinkstockphotos.com

Dcéra pred pár rokmi prekonávala rozchod s Petrom naozaj ťažko. Boli spolu veľmi dlho a po ich odlúčení sa nevedela pozbierať ešte dlhé týždne. Ja, ako mama, som sa jej depresiám už nedokázala nečinne prizerať. Celý deň sedela doma, nechcela chodiť von, ani do práce, nemala chuť nič robiť a len sa utápala v slzách. Rozhodla som sa, že to musí skončiť. Zavolala som si ju a doslova jej prikázala, nech si cez víkend vyrazí. Videla, že ma jej správanie trápi a sľúbila, že sa stretne s kamarátkami.

Myslela som, že už má dosť rokov na to, aby sa takto opúšťala. Musí predsa chodiť do roboty a zarábať na seba. Rozchodom život nekončí. To som vtedy ešte ani netušila, čo som týmto príkazom spôsobila.

Lucia sa z diskotéky vrátila plná elánu. Nechápala som, kto moju dcéru vymenil za túto mladú ženu plnú energie. Potešila som sa. Konečne pochopila, že príde niekto iný a lepší. Lucia sa hneď po príchode domov rozrozprávala o mladíkovi menom Juraj. Z jej rečí som pochopila, že sa zoznámili len teraz a ona sa zaľúbila na prvý pohľad. Neprikladala som však tomuto vzplanutiu veľký význam.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Dcéra podvádzala priateľa, má dieťa s leňochom


Že je to vážne som začala vnímať, keď sa Lucia s Jurajom stretávali dlhšiu dobu a to každý jeden deň. Lucia nás samozrejme zoznámila a Juraj bol u nás doma varený pečený. Stal sa pomaly, ale isto súčasťou rodiny. Dcéra chodila vysmiata a ja som bola rada, že sa našiel niekto, kto jej prinavrátil chuť do života.

Po roku prišli s veľkou novinou: idú sa brať. Keďže už Lucia mala naozaj vek na vydaj, s manželom sme sa tešili. Chceli sme vnúčatá a dúfali sme, že sa naša rodina čoskoro rozrastie. Juraj sa zdal ako milý mladý muž. Pracoval, bol usilovný a o Luciu sa vzorne staral. Občas jej kúpil niečo pekné, aby ju potešil, no zároveň vedel šetriť.

Svadba bola veľkolepá. Obaja sú z veľkej rodiny, takže sa nás stretlo skoro sto a veselilo sa až do skorého rána. Vtedy som si myslela, že som najšťastnejšia žena na svete a lepšieho zaťa som do rodiny dostať nemohla.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Dcéru som mala priskoro, pykám za to dodnes


Po svadbe sa zrazu rozhodli odsťahovať za prácou na opačný koniec republiky  – do hlavného mesta. Nechápala som prečo, veď obaja mali celkom dobre platenú robotu. Ak plánovali dieťa, chcela som byť prvé mesiace na blízku a pomáhať im. Na náš názor sa však nepýtali a do mesiaca boli fuč. Juri tam vraj má dobré vyhliadky a bolo by škoda ich nevyužiť.

Zo začiatku sme si aspoň telefonovali a písali. Zaregistrovala som sa na sociálnej sieti, aby sme boli čo najviac v kontakte. Veď Lucia už bola tehotná a ja som sa strašne tešila na vnúča. Nechcela som pretrhnúť kontakt medzi nami. Hrozne mi chýbali, boli stovky kilometrov vzdialení a my sme s manželom zostali opustení. Ešte aj telefonáty boli stále zriedkavejšie. Neraz ich Lucia rýchlo ukončovala s tým, že idú s Jurim večerať, alebo pozerať film, alebo skrátka nemá čas. Neskôr sa už zväčša neozvala. Viem, že tehotenstvo je najmä o dvoch budúcich rodičoch, ale bolo mi ľúto, že som bola zrazu úplný outsajder.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Z tohto všetkého teraz viním Juraja. Neviem prečo, ale mám pocit, že nás chcel takto rozdeliť a mať Luciu len pre seba. Hanbím sa priznať, že moje vnúča už má rok, no my sme ho zatiaľ ani raz nevideli. To, že by nás prišli navštíviť ani nečakáme. Vždy, keď navrhneme, že prídeme my, nechcú o tom ani počuť. Majú len jednoizbový byt a dookola sa vyhovárajú, že by sme sa tam toľkí nepomestili. Netuším, čo zlé sme urobili, že sa nás tak stránia. Prispeli sme na svadbu, vždy sme sa snažili byť milí.

Ja som však rozhodla. Ideme za nimi či to chcú, či nie. Už mám toho naozaj dosť a aj keby sme mali prespať v hoteli, vôbec mi to nevadí. Možno im vopred ani neoznámime, že prídeme. Jednoducho ich prekvapíme a dáme im najavo, že o rodinu budeme bojovať, lebo to je to najdôležitejšie čo máme.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, Lenka

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close