Pravdivý príbeh: Dcéra robí jeden problém za druhým – čo s ňou máme robiť?

mama dcéra

profimedia.sk

Vždy som si myslela, že mám dokonalú rodinu. Pozorného, starostlivého manžela. Poslušné a vychované deti. Tento môj dojem so mnou zdieľalo aj moje okolie. Kolegyne ma veľa krát v práci podpichli, ako to robím, že mám také vydarené deti. Žiaľ, pod každou pozlátkou sa môže skrývať kaz a hrdza.

S manželom sme mali na výchovu našich potomkov rovnaký názor. Chceli sme, aby skúsili čo najviac, kým sa rozhodnú, kam chcú napredovať. Keď bol čas rozhodnúť o strednej škole, ako jediná možnosť pripadala na gymnázium. Jedine tak sa môžu deti dostať s ľahkosťou aj na vysokú, bol náš argument. Dcéra s prijímačkami problém nemala. Už na základnej mala samé jednotky. V podobnom duchu sa niesli aj nasledujúce dva roky na gymnáziu. Mala vynikajúci prospech. Medzi učiteľkami aj žiakmi bola obľúbená. Každý rok zvolili Zuzku za predsedu triedy, bola aj kapitánkou basketbalového tímu.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Otec matku celé roky podvádza – a ona s tým nič nerobí!


Neviem, kde sa stala chyba, no v treťom ročníku začali prvé problémy. Chystala som sa dať po robote veci do práčky, keď som vo vrecku Zuzaninho kabáta našla ospravedlnenku. Nebolo by na tom nič divné, keby nebola podpísaná akože mojím menom. Ostala som trocha otrasená. Keď sa Zuzka vrátila večer od kamarátky, hodila som jej falošnú ospravedlnenku na stôl. Myklo ňou. Pustila sa do plaču. Bolo jej o ľúto, nechcela klamať, ale nestihla sa naučiť na test. Napísať si ospravedlnenku jej prišlo ako najrýchlejšie riešenie vyhnúť sa písomke. Odpustila som jej. Nakoniec som sama pripustila, že až tak o nič nešlo. Gradovanie problémov nás ešte len čakalo.

Tri týždne po tomto incidente som sa vybrala na rodičovské združenie. Na záver nás učiteľka vyzvala na pomoc pri riešení falošných ospravedlneniek od lekára. Či nepoznáme konkrétne jedného doktora, ktorý sa podozrivo často objavuje u žiakov. Krvi by sa vo mne v tej chvíli nikto nedorezal. Dotyčný lekár bol švagrom môjho muža. Zalial ma pot, ale nič som nepovedala. Čo najrýchlejšie som sa chcela dostať domov. Zuzana zobrala pečiatku, keď sme boli u švagrovcov na návšteve a používala ju pre svojich kamarátov. Dostala na dva týždne domáce väzenie. Celý incident našťastie vyšumel do stratena aj v škole a nikto nič ďalej neriešil.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Materstvo v štyridsiatke nemusí byť to pravé


Neprešlo ani pol roka a bol tu ďalší problém. Tu však už nešlo o fazuľky. S mužom sme sa chystali na víkend na chalupu. Deti už s nami chodiť nebavilo. Janko si našiel novú lásku a uvítal každú príležitosť, keď sme neboli doma.  Zuzka sa zas dohodla s kamarátkou, že príde k nej prespať. Emini rodičia akurát stavali rodinný dom, a tak chcela Ema poukazovať svoju novú veľkú izbu. Na ďalší deň, keď sme už boli všetci doma, mi Zuzka pri obede rozprávala, ako aj ona raz chce bývať v takom veľkom dome. Mali sme obe dobrú náladu. Po dlhom čase som zasa mala pocit, že mám doma svoju dcéru.

Na druhej strane mesta Emina mama vôbec neprežívala príjemné chvíle. Emini rodičia zistili, že im chýba dvetisíc eur, ktoré mali odložené, aby vyplatili robotníkov. Vykradnúť ich nemohli, nič iné im nezmizlo. O mieste, kde ich mali odložené vedeli len oni a Ema. Po hodine vypočúvania z Emy vypadlo, že peniaze ukazovala mojej dcére. Chcela trocha zamachrovať. Toľko peňazí dve sedemnásťročné pubertiačky ešte pokope nevideli. Našu rodinnú idylku ešte v tej večer pokazil telefonát od Eminej mamy. Chcela sa stretnúť, aj so Zuzanou. Tušila som, že je zle, ale ani vo sne by ma nenapadlo, že moja dcéra je zlodejka. Celá situácia bola veľmi nepríjemná. Zuzana sa priznala. Vraj nevedela, čo robí. Videla tie peniaze a nemohla si pomôcť. S mužom sme sľúbili, že všetky peniaze samozrejme vrátime, ak Emini rodičia nebudú celú záležitosť hlbšie rozpitvávať. Snažili sme sa to uhrať na mladícku nerozvážnosť. Síce sa tvárili, že všetko bude v poriadku, ak peniaze dostanú čo najskôr, ale vedela som, že Zuzana má o kamarátku menej a my o jeden problém naviac.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Čo robiť? Manželka opustila naše deti, dcéra spravila to isté


Veľa krát som si po nociach vyčítala chybnú výchovu. Možno sme mali byť prísnejší, možno som mala viac zasiahnuť už pri tej prvej sfalšovanej ospravedlnenke. Tých možno má každý zúfalý rodič v sebe milión. Vďačila som tomu najvyššiemu, že zatiaľ každý problém s mojou dcérou sa pomerne ľahko a rýchlo vyriešil. Spoliehala som sa na to, že keď sa skončí puberta, odídu do zabudnutia aj tieto jej excesy. A naozaj som mala pocit, že Zuzana sa s blížiacim príchodom maturity stávala zodpovednejšia a svedomitejšia. Lenže opäť to bolo len ticho pred búrkou.

Bola som v práci, keď mi zazvonil telefón. Volala mi triedna učiteľka. Ak je to možné, mám po vyučovaní prísť do školy. Cítila som tep až vo svojich sluchách. Vedela som, že sa niečo stalo. Keď som prišla do školy, triedna učiteľka ma zobrala rovno do kabinetu, kde už čakala iná, podobne zúfalo vyzerajúca mama ako ja. Zuzana mala práve poslednú hodinu a o mojom príchode nič nevedela. „Zuzka aj s Paľom je podozrivá z falšovania testov zo slovenčiny,” začala. „Ide o vážne obvinenie. Ak sa ukáže ako pravdivé, hrozí jej vylúčenie z ročníka.” Chcela som vedieť viac, čo sa stalo.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Manžel sa nedokáže o nás postarať, žijeme z ruky do úst


V ten deň písali žiaci záverečný test zo slovenčiny. Podľa všetkého, Zuzanin nedopadol najlepšie. Vymysleli so spolužiakom plán. Napísali si cez prestávku všetky správne odpovede na nový papier. Pod zámienkou zanesenia pomôcok do kabinetu učiteľky v jej neprítomnosti testy vymenili. Pôvodné zahodili a nahradili novými, správnymi. Na nič by sa nebolo prišlo, keby si slovenčinárka všetky písomky po dopísaní nepreložila na polovicu a opäť vystrela. Pri opravovaní si všimla, že na dvoch testoch nie je papier preložený, ale pekne rovný. Detail ako z detektívky. Lenže toto bola realita a ja som ostala pozerať ako obarená. Po vyučovaní sa k nám pripojili aj Zuzana so spolužiakom. Aj keď sa vykrúcali, napokon začali hádzať vinu jeden na druhého.

Zapojila som všetku svoju dávku diplomacie a presviedčania. Bolo mi jasné, že Zuzanu môžu vyhodiť. Mala som sto chutí ju v tom nechať, nech sa poučí. Jej správanie som si však dávala z časti za vinu. Veď kto iný, ako jej rodičia ju mali vychovať a vštepiť dobré správanie. Nakoniec mala naozaj veľké šťastie. So školou sme sa dohodli, že Zuzana odíde na rok študovať do zahraničia. Keď sa vráti, pristúpi do štvrtej triedy a zmaturuje.

Zuzana je momentálne za oceánom už tretí mesiac. Aj napriek všetkému jej verím, keď si spolu voláme a ona mi tvrdí, že sa má úžasne a všetko je v poriadku. Aj keď tak sa mala aj doma, keď vyrábala jeden problém za druhým. Ostáva mi už len dúfať, že hovorí pravdu.


Čo by ste robili na mieste mamy vy? Poznáte podobný životný príbeh? Napíšte svoje skúsenosti do diskusie v vyhrajte niektorú z cien v našej súťaži alebo nám ho celý pošlite na plnielanu@plnielanu.sk a prečítajte si ho v tejto sekcii možno už nabudúce.

Zdroj: profimedia.sk, profimedia.sk, GT

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close