Celý život mi nerobilo problém si odopierať. Ako najstaršia zo štyroch súrodencov sa to odo mňa akosi automaticky očakávalo. Musela som sa podeliť, uskromniť, dať prednosť mladšiemu, či sa mi to páčilo alebo nie.
Ani neskôr v manželstve som si nevyskakovala. S mužom sme žili z mála, radšej sme si odkladali a šetrili pre deti. Víkendy sme trávili v prírode, dovolenky na chalupe. Pre naše deti sme museli mať strašne nudný život. Na výročie svadby nám darovali exkluzívny predĺžený víkend na Balatone. Len aby sme konečne niekam aj s ich otcom išli a užili si, že sa o nás budú starať iní.
Priznám sa, že mne sa ani veľmi nechcelo. Presvedčil ma až manžel a fakt, že už to bolo zaplatené. Výlet dopadol nad naše očakávania. Ubytovanie, strava, služby – všetko na výbornú. Zapáčilo sa nám až tak, že sme sa na rovnaké miesto a do rovnakého hotela vracali pravidelne. Neskôr sme dokonca nahovorili aj kamarátov, tí zasa vzali svojich kamarátov a takto sa nám z toho pomaly stala tradícia. Každý rok, tri manželské páry, ktoré si chcú oddýchnuť, vychutnať dobré jedlo a relax.
Jeden rok naši známi ísť nemohli. Dovolenku odvolali na poslednú chvíľu, a tak už aj storno bolo veľmi nevýhodné. Moja dcéra dostala nápad. Chcela ísť na dovolenku s nami a aj so svojou kamarátkou. Tá bola práve po rozvode a zmena prostredia by jej len prospela. Moja dcéra bola taktiež rozvedená, aj keď už dlhšiu dobu, ale tiež potrebovala zabudnúť na starosti všedných dní. Najprv som myslela, že dcéra s Táňou budú mať po celý čas svoj program a uvidíme ich len pri bufetovom stole. Baby však chceli absolvovať všetko tak, ako my. Bola som rada, že strávime čas spolu, no netušila som, ako tomu bude rád môj muž, aj keď z iných dôvodov.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Zvádzal ma partner mojej najlepšej kamarátky
Manžel si s Táňou od začiatku veľmi dobre rozumel. Nemohla som si to nevšimnúť. Pri raňajkách jej rozprával zaujímavosti o Balatone, pri večeri rozoberali vína a gastronómiu. Chápem, že pre manžela bola dcérina kamarátka zaujímavou spoločníčkou, nakoľko predo mnou sa už nemohol ukazovať a ohurovať ma vedomosťami. Miestami ma to však až urážalo. Ako sa Táňa snaží nenápadne flirtovať, ako sa prehnane smeje na manželových rádoby vtipných poznámkach. Spýtala som sa aj dcéry, či si to nevšimla. Zasmiala sa, či snáď po toľkých rokoch na otca nežiarlim. Táňa prešla ťažkým rozchodom, určite nemá najmenšiu chuť si začínať so ženatým postarším pánom. Nakoniec som si teda povedala, že to moje podozrievanie trochu preháňam. Veď sa spolu len bavia.
Lenže ženskú intuíciu len tak niečo neoklame. Ležala som pri jazere, keď som si uvedomila, že manžel sa nejako dlho ku mne nepridáva. Zabudla som si na izbe čítačku kníh. Inokedy by som mužovi zavolala, nech mi ju prinesie, no v ten deň som po ňu išla sama. Keď som prišla k našim dverám, nedali sa otvoriť a ja som tušila, že sa niečo deje. Najprv som búchala na dvere, ale nik neotváral. Zavolala som teda na manželov telefón, zvonenie sa ozvalo z našej izby. Počula som ho aj cez zavreté dvere. Začala som búchať. Manžel vedel, že som schopná ísť na recepciu a dať vyvaliť dvere.
Náš tip na zaujímavé podujatie: Richard Müller a hostia – Šansóny a iné piesne
Napokon otvoril a naskytol sa mi pohľad na jeho aj Táňu. Obaja mali výraz, ktorý vravel za všetko. Muž ma začal uisťovať, že len pomáhal posťahovať fotky do počítača. Tými nezmyslami sa usvedčoval ešte viac. Neviem, čo sa tam na izbe medzi nimi stalo. Či som niečo prekazila, prišla až po, či v tom boli naozaj len fotky, čomu som samozrejme neverila. Z muža som žiadne priznania nedolovala. On nič nepoprel, ani nevyvrátil.
Zvyšok dovolenky bol hrozný. Nechcela som robiť dusno a riešiť to pred našimi známymi. Všetko sme si vykričali vždy až na izbe. Dcéra bola na Táňu nahnevaná, ja som ju ignorovala, manžel sa s ňou naďalej bavil. Rátala som minúty, kedy už pôjdeme domov. Po príchode z dovolenky sme pár týždňov s mužom celkom fungovali, ale napokon sa prevalilo, že sa s Táňou stále stretáva. Vraj ide len o priateľské kávičky, nakoľko ja som stále odutá a mrzutá. Veľmi ma to ranilo. Miesto toho, aby som si sklamanie a nahnevanosť vyliala na manželovi, obrátila som to na svoju dcéru. Dávam jej za vinu, že na našu dovolenku dotiahla kamarátku. Je to jej chyba, ktorú jej neviem odpustiť.
Dcéra sa ma najprv snažila presvedčiť, že by ma otec podviedol tak či tak, ak by to chcel urobiť. Ak by nebola Táňa, bola by to iná. S tým nesúhlasím. Môj manžel taký nikdy nebol a viem, že nebyť tej nešťastnej dovolenky, tak my dvaja by sme boli naopak spolu stále šťastní. Takto žijem s niekým, kto sa mi začína čoraz viac vzďaľovať a nemám sa ani komu zdôveriť.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na