S Danom som sa poznal takmer od detstva. Vedeli sme o sebe, ale skutoční kamaráti sa z nás stali až na vojne. Dokonca až takí, že mu neprekážalo, keď som sa dal dokopy s jeho sestrou. Janku som si nakoniec aj vzal za manželku. Narodil sa nám syn. Viac detí sme už mať nemohli, ale malý Tibor nás potrápil aj tak viac než dosť.
Dano sa dal po čase na podnikanie. Do roboty ho príliš chodiť nebavilo, chcel vždy zarábať sám na seba. Aj keď nemal neviem aké vzdelanie a skúsenosti, mal iné vlastnosti, ktoré ho predurčili na úspech. Nebál sa riskovať, mal čuch na ľudí a potrebné kontakty. Začal podnikať. Pri otváraní jeho prvého obchodu sme mu pomáhali všetci jeho najbližší. Po pár rokoch obchod zavrel a presedlal na stavebniny. To mu išlo lepšie a konečne sa začali objavovať výraznejšie úspechy. Dano si začínal zvykať na celkom slušné sumy, ktoré mu chodili na účet. V duchu hesla peniaze robia peniaze, už pre neho nebolo problém púšťať sa do nových aktivít, vymýšľať, investovať. Začal mať rád prepych. Teda presnejšie, konečne si ho mohol dovoliť.
Ruka v ruke s nákladným životným štýlom začali Danovi narastať rožky. Vedel som, že svoju manželku podvádzal s kadekým, ale bol som kamarát, vždy som ho podržal. Pamätám sa, keď sme boli u neho na návšteve. Bol skvelý hostiteľ, to sa mu musí nechať. Skôr mi vadili jeho chvastavé reči. Nikdy taký nebol, aspoň nie predo mnou. Nechápal som, na čo sa to hrá. Chválil sa, že doma ani nepotrebujú práčku. Ponožky ani slipy si neperie, rovno ich vyhadzuje a berie si nové. To isté platilo aj o tričkách.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Veriť sa nevyplatí nikomu – ani najlepšiemu kamarátovi!
Bol som zhrozený z takého plytvania. Najmä keď hlboko v mysli ma trápilo správanie nášho syna – zaplietol sa s nesprávnymi ľuďmi a narobil si dlhy. Nemali sme so ženou na to, aby sme to všetko splatili za neho. Bol už síce plnoletý a zodpovedný sám za seba, ale bol to náš syn. Nikdy by som ho nenechal v štichu. To isté som si myslel o Danovi. Že ma nenechá v štichu a pomôže mi. Po dohode s manželkou som za ním išiel s prosbou o pôžičku. Bolo mi to trocha trápne, ale vedel som, že Danovi peniaze chýbať nebudú a bol to kamarát. Dano mi však veľmi rýchlo vysvetlil, ako sa veci majú. Nemôže mi požičať, veď kto jemu dá niečo zadarmo a na pôžičky neverí. Zídu z očí, problém sa vyrieši, ale splácať už nemá kto. Bol som rozčarovaný. Dano sa zachoval ako chrapúň. Otočil sa chrbtom nie len ku mne, ale aj k svojej krvi, svojej vlastnej sestre. Nemal som záujem sa s Danom naďalej kamarátiť. Neprial som mu ani nič zlé, proste som sa kontakt s ním snažil obmedziť na minimum.
Hovorí sa, že v živote sa každému všetko vráti. Tak to bolo aj s Danom. Na trh sa začali tlačiť firmy so známejším menom a väčším kapitálom. Niektoré Danovi ponúkali, aby sa pridal k nim, ale na to bol príliš hrdý. Navyše sa nechcel deliť s niekým o niečo, čo sám vytvoril. Konkurencia ho začala reálne ohrozovať a z trhu pomaly vytláčať.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Tešila sa z cudzieho nešťastia a takto dopadla
Dano miesto toho, aby sa snažil udržať si aspoň aké také miesto, úplne rezignoval. Prichádzal o klientov, zákazky a tým aj o príjem. Nespamätal sa ani, keď sa začali ozývať veritelia. To už sa musela spamätať švagriná a rýchlo si nájsť hocijakú prácu. Robiť nebola zvyknutá, pretože nikdy nemusela, ale zaťala zuby a našla si miesto v kvetinárstve. Dokonca aj keď zistila, že trpí kožnou alergiou na silice, ktoré rastliny vylučovali, s pomocou rukavíc v práci vydržala.
Úprimne som čakal, že sa Dano obráti s prosbou o pomoc aj na mňa. Aj keď sa mi pred pár rokmi otočil chrbtom, nezachoval by som sa rovnako, hoci nutkanie by som mal. Neozval sa. Napokon moja žena jeho žene peniaze sama od seba požičala. Danova manželka bola celá šťastná, nevedela sa nám dopoďakovať. A Dano? Ten ani nezavolal, ani len nenapísal jedinú správu, že nám ďakuje. Nič. Dokonca svojej manželke vynadal, že si od nás peniaze vzala. Mrzelo ma to. Ak som si predtým myslel, že možno táto etapa v jeho živote nás opäť spojí, po tomto som si bol istý, že s Danom už nechcem mať nikdy nič spoločné.
Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.
Zdieľať na