Pravdivý príbeh: Kamarátka ma využíva – a je v tom poriadne šikovná

Žena

thinkstockphotos.com

Nie len láska je o dávaní a braní. Podobným pravidlom by sa mali riadiť aj vzťahy medzi kamarátkami. Aspoň ja som vždy žila v tomto presvedčení. Nemala som nikdy veľa kamarátov, ale o to viac som si svoje priateľstvá vážila. Detstvo aj moje dospievanie som prežila s Dankou a Hankou. Boli sme z jedného sídliska, vyrastali sme v rovnakom prostredí. Spolu sme chodili aj na základnú školu. Potom sa naše cesty rozišli, ale naďalej sme ostali v kontakte a vídavali sa takmer každý deň.

Každá z nás si v dospelosti prežila niečo iné, niečo, čo nás formovalo, dotváralo.  Ja som sa pomerne skoro vydala a žila v šťastnom vzťahu so svojim mužom. Danka stihla za ten čas dve manželstvá, aj keď obe neúspešné, ale aspoň ostala celkom dobre zabezpečená. Hanka na mužov ani na peniaze šťastie nemala. Mala z nás najväčšie nároky, ale aj najmenšie úspechy v tom, čo by chcela. Zvykla prepadať do sebaľútosti, ale mala nás, aby sme ju vždy vytiahli späť hore.

Keď už to vyzeralo, že si aj Hanka konečne niekoho našla, milý drahý sa na ňu vykašľal hneď ako zistil, že s ním čaká dieťa. Bola to taká skrachovaná existencia, ktorá sa nevedela postarať ani o seba, nieto ešte o dieťa. Hanka vedela, že na nejaké výživné môže zabudnúť. Vpasovala sa do role slobodnej matky a aj keď to určite nemala ľahké, po čase zistila, že táto poloha môže byť niekedy veľmi výhodná.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Románik so ženatým šéfom sa mi škaredo vypomstil


Ak sme Hanku chceli niekedy niekam vytiahnuť von, automatiky čakala, že všetko zatiahneme za ňu. Či už to bolo kino, zoo, víkend na chate, ale dokonca aj týždňovú dovolenku pri mori. Vždy vravela, aké to má ťažké uživiť seba aj syna. Ja s Dankou sme podobné problémy nepoznali. Možno sme mali trocha aj výčitky, že nám sa darí dobre a Hanke len z ruky do úst. Preto sme vždy napokon zaplatili aj za našu tretiu kamarátku a jej dieťa.

Pri jednom takomto výlete sa Hanka zoznámila s Tomášom. Konečne normálny chlap, slušný a zodpovedný. Keďže Tomáš veľmi dobre vychádzal aj s jej synom, začali spolu bývať. V tom čase sme zaviedli medzi sebou návštevné štvrtky. Každý štvrtok sme sa stretli u jednej z nás. Úlohou hostiteľky bolo pripraviť malé občerstvenie, aby sme mali pri čom klebetiť.

Ja s Dankou sme vždy svoju úlohu splnili. Keď sme išli k Hanke, tak sme sa najedli radšej doma. Vedeli sme, že naša kamarátka nič neurobí. Vždy sa vyhovorila, že nestihla nakúpiť. Ak som sa jej spýtala, či jej mám pomôcť s nákupom, vďačne súhlasila. Peniaze mi ale nikdy neponúkla. Vedeli sme pri tom, že Tomáš má nie úplne zlý príjem. Hanka sa ale radšej vyžívala v tom, že ako slobodná matka si nemôže dovoliť peniaze rozhadzovať. A tak sa nič nezmenilo. Naďalej sme našu kamarátku v podstate vydržiavali. Inak sa to nazvať nedalo.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Kamarát sa rozviedol kvôli milenke – a takto to celé dopadlo


Počas letných prázdnin mi vždy na dva týždne nechala syna, ďalšie dva týždne bol potom u Danky. Brala to ako denný tábor. Veď ja robím z domu, Danka má svoju firmu, tiež nemusí vysedávať v kancelárii ako chudera ona a kam má cez leto svoje dieťa dať. Musí chodiť do roboty a na tábor peniaze nemá. Ok, brala som to. Prvý krát som síce čakala, že sa ma Hanka aspoň spýta, či za to niečo nechcem, ale pochopila som, že je to veľmi naivné myslenie. Jedlo a program pre jej syna bol čisto v mojej réžii. Samozrejme aj finančne. Hankinho syna som milovala, nerobilo mi to problém starať sa o neho, ale cítila som sa trocha ako dojná krava. Veď aj moja rodina mala výdavky, ale nemám takú povahu ako Hanka, aby som vyplakávala a čakala, že ma ostatní poľutujú a všetko zariadia za mňa.

Hanke to problém nerobilo. Ak by som ju nepoznala od malička, styky s ňou by som už dávno prerušila. Prežili sme ale toľko toho spolu a stále je to človek, ktorému sa môžem zdôveriť, ktorý ma rozosmeje. S Dankou sme sa zhodli na tom, že je to skrátka Hankina povaha, využívať ľudí. Sama sa nám pochválila, že kolegyňa v robote chodí nakupovať vždy tam, kde sa to najviac oplatí. Hanka jej len dá zoznam vecí, ktoré potrebuje a kolegyňa jej nákup vďačne dovezie vždy až domov. Nuž vraví sa, že svet patrí šikovným. Len neviem, či sme šikovní my, kto si na seba dokážeme zarobiť sami a postarať sa aj o rodinu alebo tí, ktorí dokážu žiť občas aj na úkor iných.


Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, VO

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close