Pravdivý príbeh: Kamarátkinej dcére som vybavila prácu, zviedla mi priateľa

Žena

thinkstockphotos.com

Svojho manžela som spoznala v práci. Bolo to logické, trávila som v nej väčšinu času. Nebola som pritom nejaká vorkoholička alebo karieristka v právnickej firme či banke. Robila som, pre niekoho obyčajnú, čašníčku. Táto práca ma bavila. Neskôr som prešla aj za bar, a keď odišiel prevádzkar na dlhodobú PNku, zastupovala som aj jeho.

Matúš k nám nastúpil ako kuchár. Zaujal ma hneď, ale v tom čase sme boli obaja zadaní. Až o rok neskôr sme sa začali postupne spoznávať. Šéf bol tolerantný. Neprekážalo mu, že jeho zamestnanci sa dali dokopy. Pokiaľ mu nebudeme ťahať do roboty svoje rodinné problémy, tak mu to je jedno, tvrdil.  Nebolo treba niečo riešiť v práci. S Matúšom sme sa vôbec nehádali.

Keď som ostala tehotná, bola to čerešnička na torte nášho vzťahu. Všetko nám vychádzalo, bývanie, vzájomné spolužitie, práca. Nevedeli sme sa dočkať, kedy príde malé na svet. Ostávalo len jediné. Zohnať za mňa náhradu. Našťastie, prevádzkar sa vrátil z PNky späť do práce, ešte aj to bolo dobre načasované. Nájsť čašníčku a barmanku v jednom by tiež nemal byť problém. Šéf chcel niekoho so skúsenosťami, bezúhonného a spoľahlivého.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Mame asi šibe – najskôr mladší milenec, teraz sex na jednu noc


Rozhodila som aj s Matúšom siete, či si niekto z nášho okolia nehľadá nové miesto. Ozvala sa mi známa, že jej dcéra si niečo hľadá, práve dokončila školu. Natáliu som poznala dlho, s jej mamou sme sa stretávali. Posunula som ju šéfovi, len to malo háčik. Nemala prax a po sezóne si chcela hľadať niečo iné. Pred šéfom som sa ale za Natáliu prihovorila, že je šikovná a rýchlo sa učí. Vedela som, že sa u nich v rodine zíde každý cent, keďže na Natáliu bola jej mama sama. Šéf nakoniec kamarátkinu dcéru prijal.

Po mesiaci som sa zastavila v podniku, ako to Natálii ide. Matúš mi už niečo naznačil a šéf mi to len potvrdil. Natália to s ľuďmi vie, je komunikatívna, milá, ale nedochvíľna. A to bolo niečo, čo môj šéf nestrpel u nikoho. Vedela som, že Natálii to nevychádza so spojmi domov. Keď skončí, musí dlho čakať na autobus. Domov príde neskoro, ráno musí zasa skoro vstávať, je z toho unavená a občas zaspí. Vyprosila som pre Natáliu ešte jednu šancu a s Matúšom sme sa dohodli, že ju bude brávať do a z roboty autom.

Onedlho prišla na svet naša dcéra a môj život sa točil len okolo nej. Na Natáliu som ani len nepomyslela. Matúš mi len povedal, že šéf je už spokojný. Ja som ju vypustila z hlavy. Malá ma naozaj celú zamestnávala. Pomaly som sa nevidela ani so svojím mužom. On chodil domov neskoro a ja keď som mohla, tak som spala.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Manžel ma podvádza – a ja ho nedokážem opustiť


Po dvoch mesiacoch sme konečne s dcérou nabehli na režim. Bola som dohodnutá, že sa prídem ukázať k Natáliinej mame. Matúš sa z tejto návštevy vykrútil. Vraj si chcel oddýchnuť. Mne dobre padlo trocha vypadnúť medzi ľudí. Doma bola ja Natália. Bavili sme sa o práci. Bola mi celá vďačná, že som jej miesto vybavila. Nad malou sa celá rozplývala, aká je nádherná, aká musíme byť šťastná rodinka.

Celé to bola faloš. Už v tom čase si Natália užívala s mojím Matúšom za mojím chrbtom. A neštítila sa mi pritom pozerať priamo do očí s milým úsmevom na tvári. Dozvedela som sa to úplnou náhodou. Nemala som čas sledovať, či sa zmenilo mužovo správanie, či si začal brávať telefón aj do kúpeľne alebo či začal chudnúť a cvičiť. Bratova priateľka sa bola učiť na skúšky u spolužiačky a cestou domov videla naše auto a v ňom Matúša v objatí s Natáliou.

Prvá vec, ktorú mi každý radil, bola s Matúšom sa rozísť a zariadiť, aby na malú platil čo najviac to dá. Ja nie som typ, ktorý rieši veci za horúca. Nechcela som ostať slobodnou matkou a byť na všetko sama. Videla som na Natáliinej mame, aké je to ťažké. Navyše som Matúša stále milovala. Povedala som Matúšovi, čo viem a čakala som, ako sa zachová on.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Manžela som prebrala sesternici, dodnes je urazená


Matúš si sypal popol na hlavu, odprosoval, ľutoval. Zatiaľ čo ja som sa starala o našu dcéru, on sa potreboval na chvíľu od toho všetkého odpútať. Bolo to od neho sebecké a zbabelé. Dušoval sa, že všetko napraví, všetko sa zmení opäť k lepšiemu.

Rozhodla som dať Matúšovi šancu, i keď pol roka sme okolo seba doma len prechádzali. Ako prvé musela Natália odísť z roboty. Aj tak mala skončiť o dva týždne, vydržala som. Nechcela som ísť za šéfom a jej odchod urýchliť. Obnoviť moju dôveru bolo ťažšie, ale Matúš robil, čo mohol.

Dnes neľutujem, že som s Matúšom ostala. Chcelo to silu, ale tú sme nakoniec v sebe našli obaja. Moja dcéra má oboch rodičov a dúfam, že to tak už aj ostane.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Ako by ste sa zachovali na mieste matky? Napíšte aj ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, KP
Odporúčame