Prvýkrát som sa vydávala veľmi mladá, ale z lásky. Lukáš dobre vyzeral, jazdil na motorke a jeho rodičia vlastnili niekoľko krčiem. Veľa dievčat malo o neho záujem. Tomáš mal oči len pre mňa. Vždy ma vedel prekvapiť. Bol vášnivý a nevypočítateľný. Po krátkom chodení som ostala tehotná, a tak sme sa vzali. Po piatich rokoch sme pochopili, že každý chceme od života niečo iné. Rozviedli sme sa. Ostali sme ale priateľmi.
Keď som stretla Tomáša, môjho druhého manžela, bola som opatrnejšia. Nehľadala som len partnera pre seba, ale aj kamaráta pre moju dcéru Janu. Tomáš bol opak Lukáša. Rozvážny, rodinne založený. Išiel z neho pokoj, čo sa mi páčilo. Vždy som vedela, čo od neho môžem čakať. Nakoniec ma ale prekvapil tak, že doteraz krútim hlavou, kde sa to v ňom nabralo.
S Tomášom sme sa vzali tri roky po mojom rozvode. K Janke pribudli po čase dvaja súrodenci, Andrej a Terezka. Spolu s manželom sme žili ako veľa podobných rodín v našom meste. Nežili sme v prepychu, ale ani v biede. Bývali sme v trojizbovom byte. Dvakrát do roka sme si mohli dovoliť ísť na dovolenku. Raz s deťmi, raz len sami dvaja. Z tohto nášho týždňa súkromia sa stala taká malá tradícia. Pred deťmi sme vždy vtipkovali, že my dvaja na tieto dovolenky chodíme, aby ocino nezabudol, pre čo si mamu zobral za ženu.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Z čarovného princa sa vykľul tyran – ale bojím sa ho opustiť
Aj po dvadsiatich rokoch nám to stále klapalo aj v spálni. Keď som počúvala v práci príbehy kolegýň v duchu som ďakovala za Tomáša. Niektoré boli až zúfalé z toho, ako ktorú manžel podvádza, ignoruje, alebo berie už len ako matku svojich potomkov. To som ešte netušila, ako veľmi bude v mojom prípade platiť príslovie tichá voda brehy myje.
Pol roka pred našim dvadsiatym výročím sobáša sa Tomáš zmenil. Nikdy toho veľa nenarozprával, ale teraz bol iný. Mĺkvy, ponorený do svojich myšlienok. Ak som sa aj snažila zistiť, či ho niečo netrápi, len ma odbil, že je všetko v poriadku. Začala som si predstavovať najbizarnejšie scenáre, ktoré som počula od kamarátok. Víkend pred výročím mi manžel daroval obálku. Bol v nej poukaz na pobyt v Toskánsku, mojej vysnenej destinácii. Veľmi som sa potešila. Vysvetlila sa tým aj Tomášova zmena správania. Mal plnú hlavu toho, ako výlet naplánovať. Odľahlo mi.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Môj manžel je posadnutý sexom
Výlet bol skvelý. Toskánsko bolo presne také, aké ho som si vysnila. Tomáš bol opäť pozorný a milujúci. Po čase sme sa opäť spolu zblížili aj v posteli.
Asi mesiac po návrate som začala mať ťažkosti v intímnych partiách. Keď sa už pálenie nedalo vydržať, vybrala som sa k svojej lekárke. Našťastie to nebolo vážne, skôr ponižujúce. Po vyšetrení mi predpísala lieky a nenápadne naznačila pôvod a dôvod choroby. „Pri určitom spôsobe živote treba dodržiavať určité zásady,“ začala. „Ide najmä o to chrániť sa pri pohlavnom styku,“ zapichla svoj pohľad do mňa. Išla som sa prepadnúť od hanby. Pripadala som si ako tínedžer, ktorý strieda partnerov od diskotéky k diskotéke. Mala som potrebu sa pred ňou očistiť a vysvetliť jej, že sa musí mýliť. „Tak treba hľadať niekde inde, u niekoho iného. Lekára by mal navštíviť aj váš manžel,“ zakončila, keď som ju ubezpečovala, že dvadsať rokov som verná len svojmu mužovi. Celé mi to docvaklo až pri odchode z ordinácie. Jediný spôsob, ako som mohla ťažkosti chytiť bolo od niekoho, kto ich už mal. A kto ich tiež mohol chytiť len od niekoho iného. Jednoduchý vzorec, kde ten niekto je Tomáš a niekto iný ďalšia žena.
Bol to pre mňa šok. Lekárke som nechcela veriť. Doma som si na internete vyhľadala všetko o mojej diagnóze. Dúfala som, že som to mohla chytiť na verejnej toalete, od liekov, od posteľnej bielizne v hoteli, kde sme s Tomášom cez náš pobyt bývali. Voda, samá voda. Tomáš ma musel podviesť.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Môj milenec ma podvádzal so svojou ženou
Keď sa vrátil manžel domov, ukázala som mu papier od lekára aj to, čo som našla na internete. Spolu s odporúčaním, že by mal navštíviť svojho doktora, som sa s plačom rozbehla do izby. Tomáš šiel za mnou. Snažil sa z trápnej situácie vykrútiť. Dar reči však nebolo to, čím by mohol ohurovať. Len sa stále viac zamotával do lží. Podarilo sa mi z neho akurát dostať to, že to trvá asi pol roka. To zodpovedalo aj obdobiu, od kedy sa začal správať divne. Nechápala som, prečo si dal tú námahu a splnil mi môj sen o Toskánsku. Vraj nechcel, aby som niečo zistila.
Po tejto zrade som sa na svojho muža nedokázala ani pozrieť. Prinútila som ho sa odsťahovať. Ani neprotestoval. Odišiel za svojou novou známosťou. Neviem, ani nechcem vedieť kto to je, koľko má rokov, kde býva. Stačilo, že som od nej dostala inú pamiatku. S Tomášom sa zatiaľ nerozvádzame, ale žijeme oddelene. Na jednej strane dúfam, že sa k nám vráti. Na druhej strane sa bojím, že nedokážem opäť veriť niekomu, koho som nespoznala ani za dvadsať rokov spoločného života.
Poznáte podobný príbeh aj vy? Ako by ste situáciu vyriešili? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii.
Zdieľať na