Pravdivý príbeh: Kvôli kamarátovi som si zobral pôžičku a dal výpoveď, dnes je z neho bezdomovec

S Ľubošom sme sa poznali už od detstva. Na základnej i strednej škole sme drali tú istú lavicu, no neskôr sa na pár rokov naše cesty rozišli. Zatiaľ, čo ja som išiel na vysokú školu, Ľuboš sa rozhodol podnikať. Keď som ho o nejaký čas náhodne stretol v meste, takmer som ho nespoznal. Od hlavy po päty bol oblečený do značkového oblečenia, rozvážal sa na luxusnom aute a vo vrecku mal mobil, o ktorom som ja mohol len snívať. „Tibor, počúvaj ma, nechceš podnikať?“ položil mi zákernú otázku. Túžba zarobiť veľa peňazí bola silnejšia než zdravý rozum. Bohužiaľ.

Po vysokej som získal celkom dobré miesto projektového inžiniera, na ktorom ma mohla čakať výborná kariéra. Avšak Ľuboš mi tvrdil, že taká možnosť, ako mi on ponúka, sa mi viac nenaskytne. Tak som išiel do toho. V práci som dal výpoveď a pripojil sa k Ľubošovi, ktorý obchodoval s nehnuteľnosťami. Musím povedať, že v tej dobe to bola zlatá baňa. Spočiatku sa nám darilo. Točili sme veľké peniaze a život sa zdal gombička.

Zarobené peniaze som sa však, narozdiel od Ľuboša, rozhodol zbytočne nerozhadzovať. Zobral som si hypotéku na malý vidiecky domček, ktorý som si postupne rekonštruoval. Chcel som si peniaze odložiť na mimoriadne splátky, nikdy som nechápal Ľubošove teatrálne nakupovanie nepotrebných vecí, ktoré neraz ani nevybalil zo škatule.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Podnikať s rodinou? Bol to ten najhlúpejší nápad


„Miro, v banke dávajú úver, nezoberieš si ho? Dáš mi peniaze a ja ti to budem splácať. Peniaze pekne investujem, a uvidíš, koľko zarobíme,“ prišiel raz za mnou s návrhom. Ustúpil som sa. Úver bol na desať rokov a predsa len, tak dlhý čas sa spoliehať na Ľubošovo dobré slovo, to sa mi vôbec nepáčilo. „Ty mi neveríš?!“ zatlačil na mňa, akoby mi čítal myšlienky. „Verím, ale…“ snažil som sa obhájiť. Spomenul som si na múdrosť, ktorú som poznal z detstva: Kamaráti buďme, ale dlhy si plaťme, hovorilo sa v nej. A mal som jej veriť aj ja.

Nakoniec ma Ľuboš predsa len ukecal. Išiel som do banky, podpísal všetko potrebné a previedol svojmu kamarátovi na účet poriadne mastnú sumu. Prvé roky to naozaj išlo ako po masle. Ľuboš mi načas platil splátky úveru, no pracoval čoraz menej, viac si užíval, a neraz sa opil pod obraz boží. Tušil som, že to nedopadne dobre. Preto som sa rozhodol konať.

Pokúsil som sa vrátiť do bývalého zamestnania, ale tam, vďaka vlastnej hlúposti, ostali pre mňa dvere navždy zatvorené. Reality stagnovali, začala kríza, a ja som mal čo robiť, aby som sa nezosypal. Nechcel som sa vzdať. Vždy ma bavilo šoférovať, a tak som si otvoril malú taxislužbu. Mal som len dve autá. Jedno bolo moje, na kúpu toho druhého padli všetky moje železné úspory. Ľubošovi som nič nepovedal.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Videl som, že každý mesiac mal hlbšie do vrecka. Na problémy sa nevedel pozerať reálne, len čakal, že raz sa trh s nehnuteľnosťami opäť rozbehne. Nestalo sa tak. Keď mi po troch rokoch povedal, že na ďalšiu splátku už nemá peniaze, vôbec ma to neprekvapilo. To, čo ma však najviac mrzelo, bolo to, že mi nepovedal ani prepáč. Naopak. Snažil sa zo mňa spraviť najväčšieho vinníka, pretože ja som bol podľa neho ten, kto ho oklamal. Podnikal som za jeho chrbtom, a to nevedel rozdýchať.

Nakoniec ma išiel prosiť, či by som ho nevzal za šoféra. Neurobil som to. V priebehu pár mesiacov spôsobil niekoľko dopravných nehôd a ja som nechcel vziať na seba riziko, že to spraví ešte raz. Tak aj skončilo naše kamarátstvo. Z Ľuboša, bývalého úspešného podnikateľa, sa stal bezdomovec, ktorý prespáva u pár kamarátov. Hundre na všetko a všetkých a neustále čaká, že ešte spraví dieru do sveta. Verí, že celý realitný svet čaká iba na neho. Nikto už nemá chuť a silu vyviesť ho z omylu.

Pre mňa bolo kamarátstvo s ním poriadnou skúškou. Prišiel som o veľa peňazí, no najmä o priateľa. Na druhej strane, všetko, čím si prechádzame, je dobrá skúsenosť. Ktovie, keby nebolo jeho, možno by som sa nikdy neodvážil podnikať.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: Plnielanu.sk

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close