Pravdivý príbeh: Ľudská chamtivosť niekedy naozaj nepozná hranice!

žena

profimedia.sk

Kto by nepoznal mnohé z porekadiel o peniazoch. Peniaze kazia charakter, človek je otrokom peňazí, čím viac peňazí, tým viac starostí. Nikdy som si nemyslela, že o pravdivosti týchto tvrdení sa presvedčím na vlastnej koži.

Moje prvé manželstvo bolo omyl. Vlado bol vojak z povolania. Často býval mimo domu. Keď už aj doma bol, všetko muselo byť podľa jeho predstáv a pravidiel. Po ôsmich rokoch trápenia som si však povedala dosť. Vlado to nečakal. Nebol zvyknutý, že sa mu niekto stavia na odpor. Veľkú oporu som ale našla v rodine, ktorá dovtedy netušila, že sa v manželstve len trápim. Z tohto vzťahu mi ostali rany na duši, tri deti a malý bytík, kam sme sa mali všetci pomestiť. Rozviedli nás rýchlo. Určite k tomu dopomohol aj fakt, že Vlado medzičasom už čakal dieťa so svojou o polovicu mladšou kolegyňou.

Bola som konečne slobodná, bažiaca po novom vzťahu a niekom normálnom. Na osud neverím. Ale keď som do troch mesiacov opäť stála pred oltárom s mužom, ktorého som milovala, brala som to ako odmenu za predošlé roky trápenia sa. S Norbim sme sa zoznámili naozaj netypicky. Bola som v nákupnom centre, hľadajúc darček pre svoju pubertálnu dcéru. Bol august. Aj keď narodeniny má až začiatkom októbra, hľadala som niečo z výpredaja, čo sa bude dať nosiť aj neskôr. „Mladá pani, myslíte, že tieto topánky sa budú páčiť šestnásťročnému dievčaťu?“ Otočila som sa. Zbadala som sympatickú osobu ako drží tie isté topánky ako ja. Slovo dalo slovo a skončili sme sa káve. Norbi mal štyridsať rokov. Odžil si toho tiež dosť. Žena mu zomrela pred piatimi rokmi. Nikoho iného si už nenašiel. Odišiel bývať k rodičom. Najprv preto, že sa cítil sám. Neskôr už nebol dôvod od nich odchádzať. Starí rodičia potrebovali opateru. Norbi so ženou deti nemali, aj keď po nich veľmi túžil. Nemohli mať. Pochádzal však z veľkej rodiny. Vyrastal s ďalšími troma staršími sestrami. Topánky, ktoré kupoval boli pre jeho neter. Kecali sme v tej kaviarni asi štyri hodiny a nikomu sa domov nechcelo.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Tešila sa z cudzieho nešťastia a takto dopadla


Z tohto náhodného stretnutia som mala veľmi dobrý pocit. Ukázalo sa, že Norbi tiež. Začali sme sa stretávať. Bol úplným opakom môjho prvého muža. Vtipný, galantný k ženám, milujúci deti. Aj tie moje hneď prijal za svoje. Vedeli sme obaja, čo od vzťahu očakávame. Po krátkej dobe sme sa rozhodli, že sa vezmeme. Na čo čakať. Norbi ale nechcel opustiť rodičov, tak som sa nasťahovala k nemu. Najprv som sa bála, že si svokrovci na mňa a deti nezvyknú. Predsa len, mali už svoje roky. Boli ale veľmi milí a ochotní. Presne ako ich syn. Navyše to bol to dvojgeneračný domov, tak každý z nás mal svoj priestor. Keď sa Norbiho rodičia pominuli, v dome sme chceli ostať naďalej. Norbi sa rozhodol, že svoje sestry z dedičstva vyplatí. Dali sme dokopy všetky peniaze, čo sme mali. Musela som predať aj svoj byt lebo na celú sumu to nestačilo. Sestry súhlasili so svojím podielom  a celú vec sme brali za vyriešenú.

S Norbim som prežila krásne roky spoločného života. Lenže tak, ako náhle do môjho života vstúpil, tak z neho aj odišiel. Po jednom víkendovom obede si šiel ľahnúť, že mu nie je dobre. Viac sa neprebral. Zlyhalo mu srdce v spánku.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Mamine dlhy doviedli otca do hrobu!


Nastúpil kolotoč vecí, ktoré musíte urobiť. Činnosti, ktoré sa nikomu robiť nechcú, ale vďaka nim ste aspoň ako tak pri živote. Obvolať známych.  Vybaviť pohreb, kar, právnika. Tomu poslednému som dúfala, že sa budem musieť venovať najmenej.

Šok však prišiel krátko po pohrebe. Norbiho sestry si začali nárokovať na svoju časť domu. Ostala som ako obarená. „Na akú svoju časť? Veď každá svoj podiel už raz dostala!“ rozčuľovala som sa na právnika. Vysvitlo, že Norbi ich v dobrej mienke vyplatil v hotovosti. Potrebovala som doklad. Hocaký papier, že môj muž už raz peniaze svojím sestrám dal. Prehľadala som celý dom, ale márne. Norbi bol skrátka taký. Príliš dobrý a na svoju rodinu ešte lepší.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Vlastný otec ma chcel poslať do väzenia namiesto seba!


Odvtedy sa celá vec ťahá. Bývame s deťmi stále v dome, ale vlastne nám patrí len štvrtina. Trebalo by nám vymaľovať, vymeniť okná. Na nič z toho ale nemám odvahu. Ani chuť investovať energiu a peniaze, aby potom prišli sestry a snažili sa nás vysťahovať. Stačilo mi, keď sa u nás jedného dňa objavili. Prišli zobrať obrazy a nábytok, ktorý patril svokrovcom. Na ten, podľa ich slov právo nemám. To, že za vlastnými rodičmi chodili, len keď im to vyhovovalo a staral sa o nich do konca života Norbi, im akosi uchádzalo. Niekedy dúfam, že mŕtvi už na tento svet nevidia. Ak by mohli, Norbi by sa obracal v hrobe a neveril vlastným očiam. Tam, kde jemu nadelila príroda štedrosť aj za súrodencov, sestrám nahradila chamtivosťou.


Poznáte podobný príbeh? Čo by ste robili v podobnej situácii? Prezraďte svoj názor v diskusii a vyhrajte víkendový pobyt alebo niektorú z cien v našej súťaži.

Zdroj: profimedia.sk, profimedia.sk, SV
Odporúčame