Pravdivý príbeh: Mal som dokonalý život, vďaka mojej hlúposti sa však všetko navždy zmenilo

Muž v prírode

Ilustračné foto (Foto: GettyImages)

Som celkom obyčajný chlap, ktorý bol dlhé roky pevne presvedčený o tom, že pravidlá sú na to, aby sa porušovali. V našej dedine všetci kašľali na bezpečnostné predpisy. No dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým sa nerozbije.

Vždy som bol hrdý na to, že dokážem finančne zabezpečiť svoju rodinu. Žena pracovala na družstve, ja som chodil pracovať po stavbách, kde sa dalo. S partiou chlapov z našej dediny sme precestovali takmer celú Európu. Samozrejme, okrem unimobuniek, potravín a staveniska sme nevideli nič. Nemali sme čas navštíviť žiadnu svetoznámu pamiatku.

Mne to však nevadilo. Nikdy som nebol na kultúru. Mal som rád hokej, rodinné pohodlie a dobre vychladené pivo. V zahraničí som zarobil naozaj pekné peniaze. Vďaka tomu sme si mohli postaviť dom bez úveru. Museli sme síce nejaký ten rôčik bývať u mojich rodičov, ale vyplatila sa nám trpezlivosť. Konečne sme bývali sme vo svojom.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Manželku som opustil z povrchnosti, trpko som to oľutoval


Mal som všetko, po čom som túžil. Aj so ženou sme mali pekný vzťah. Sem-tam sme sa síce pohádali, ale občas sa zahrmí nad každým komínom. Jediné, čo jej vadilo, bolo to, že pijem každý deň. Neraz som sa obhajoval – veď pijú všetci chlapi v dedine! Dennodenne sme sa stretávali v krčme, kde sme utužovali vzájomné zväzky.

„Jano, nepi toľko. Aspoň si nesadaj za volant. Veď vieš, že to je trestné. Keby sa ti niečo stalo, neviem, čo by sme si bez teba počali!“ Poslednú dobu do mňa Marta hučala čoraz viac. Neskôr som jej vyčítal, že ona môže za to nešťastie. Veď ho privolala svojím neustálym skuvíňaním!

Nikdy nezabudnem na TEN deň. Deň, ktorý mi zmenil život. Chystal som sa na drevo do lesa. Spíliť statnú borovicu bolo síce fyzicky náročné, no robil som to snáď tisíckrát. „Jano, nechoď tam sám! Zober si so sebou aspoň Jurka,“ bedákala žena. Juraj mal síce štrnásť rokov, ale svaly mu ešte nestihli narásť. Mávol som rukou. „Radšej nech ostane doma. V lese mi bude len zavadzať!“

Zobral som si so sebou slivovicu. Len pre prípad, keby som sa potreboval zahriať. Žena mi ešte do rúk vtlačila mobil. „Zavolaj, keby dačo. Mám o teba strach.“ Zobral som si ho, a žene som namiesto pozdravu zahundral pár nevrlých slov. Nechať sa poučovať? To bolo to posledné, na čo som mal chuť!


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Šokovalo ma, s akou novinkou sa mi ozval kamarát po rokoch


Aby som sa upokojil, poriadne som si chlipol zo slivovice. Hneď mi bolo teplejšie. V hlbokej hore som začal rúbať strom, snažiac sa na ňom vybiť všetku zlosť. Zrazu som len videl, ako strom padá priamo na mňa. Nechápal som, ako sa to mohlo stať. Stuhol som od strachu, snažiac sa utiecť, ale už bolo neskoro.

Kmeň stromu mi padol na ľavú nohu. Myslel som, že zomriem od bolesti. Rýchlo som vytiahol telefón a zavolal žene. „Pomooooc!“ To bolo to jediné, čo som zo seba dostal. Žena konala a vďaka jej duchaprítomnosti mi zachránila život. Záchranári ma našli vďaka zapnutému GPS v mobile.

Tri dni som sa zmietal medzi životom a smrťou. Ľavú nohu mi museli amputovať až do polovice stehna. Kvôli tomu, že som pil, som od poisťovne nedostal ani cent. Keby som v lese nebol sám, ale bolo by nás viacero, určite by sme si poradili s tým stromom.

Teraz som doma. Už piaty rok poberám polovičný invalidný dôchodok. A na slivovicu už ani nepozriem. Museli sme sa veľmi finančne uskromniť, no som rád, že som vôbec živý. Výčitky voči žene som neskôr zamenil za vďačnosť. Keby nebolo nej, už dávno by som bol na onom svete. O to viac ju milujem.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.

Zdroj: Plnielanu.sk
Odporúčame