Keď som sedel aj s rodinou po promóciách v reštaurácii na slávnostnom obede, otec sa ma spýtal, čo chcem v živote dosiahnuť. Lekársky diplom mi ešte ani nestihol poriadne vychladnúť vo vrecku, ale predstavy som mal už dávno jasné a tiež poriadne trúfalé.
Chcel som, aby sa zo mňa stal úspešný lekár. Aby sa mi neskôr narodili dve zdravé deti s mojou krásnou manželkou. A aby sme spolu bývali v peknom domčeku na kopci nad naším sídliskom. Otec povedal, že sú to odvážne plány. Na predstave o dome sa iba smial. Veď na kopci sú záhrady, tam sa nestavia. Ani len netušil, že o desať-pätnásť rokov bude zastavané všetko a všade. Ja som zas netušil, že moje sny sa mi splnia. Žiaľ, ako to už väčšinou býva, uvedomil som si to až keď som o to všetko prišiel.
Po škole mi mama, tiež bývalá lekárka, vybavila miesto v našej okresnej nemocnici. Nechcel som ju sklamať, že si miesto nezaslúžim. Makal som na sebe, dovzdelával sa, praxoval a práca ma veľmi bavila.
Ak ste niekedy počuli príhody o lekároch a sestričkách, ja sám som dôkazom toho, že tieto prípady nie sú ďaleko od pravdy. Ťažko bolo odolať niektorým mladým kolegyniam. Bolo to vždy nezáväzné, neškodné a robota aspoň ubiehala rýchlejšie. Aj s mojou manželkou som sa zoznámil práve v nemocnici. Ja som tam bol už zo päť rokov. Veronika práve nastúpila ako sestrička na ORL. Bola ako anjel, obľúbená medzi lekármi aj pacientmi. Nemohol som si ju nevšimnúť. Našťastie, ani ja som jej nebol ľahostajný. Začali sme sa stretávať.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Tvrdá facka od života ma zachránila pred nešťastným koncom
Vzali sme sa presne na moje tridsiatetretie narodeniny. Po narodení našej dcéry Eriky ostala doma. O dva roky prišiel na svet Mirko. Moja manželka sa už do práce nevrátila. Ostala sa starať o deti a o domácnosť. Mohli sme si to dovoliť. Pomáhali nám totiž moji aj jej rodičia.
Snažil som sa byť dobrým manželom. Dnes viem, že som bol len obyčajný slaboch. Môj skorší životný štýl ma dobehol a ja som mu opäť podľahol. Myslím, že Veronika si nerobila ilúzie, vedela, ako to v našich kruhoch chodí. Privierala nad mojimi neverami oči. Vedela, že napokon sa aj tak vrátim k nej a deťom. Občas mi spravila scénu, ale za pár dní prosíkania bolo všetko v poriadku.
Nemal som ani štyridsať a splnili sa mi už tri z mojich štyroch snov. Ako posledné mi chýbalo bývať vo vlastnom dome. Od slov som nemal ďaleko k činu. Vybrali sme si s Veronikou pozemok a na jar sa chystali konečne začať stavať.
Keď sme sa mali sťahovať do nového, rozhodol som sa, že začnem s novým štítom. Už žiadne iné ženy. Len moja rodina a manželka. Osud však mal pre mňa nachystanú ešte jednu náročnú skúšku.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Z milionára som bezdomovcom!
Volala sa Zuzana. Prestúpila k nám z malého mestečka. Zamotal som sa do toho viac ako by som chcel. Do Zuzany som sa zaľúbil. O našom vzťahu vedela už skoro celá nemocnica aj s okolím. Bolo len otázkou času, kedy sa klebety dostanú do uší mojej manželky. Po pol roku sa naša aféra prevalila. Veronike som sa priznal, nemalo zmysel ďalej zatĺkať. Pre mňa to nebola jednorazová záležitosť, so Zuzanou sme chceli začať spolu bývať.
Veronika ma vyhodila, nemohol som si prísť ani po veci. Musel som poslať brata. Znenávidela ma, čomu som sa nemohol čudovať. Rozvod prebehol pomerne rýchlo. Deti dostala do opatery ona. Zmieril som sa s tým. S čím som sa zmieriť nedokázal bolo, že ich začala proti mne huckať. Od návštevy k návšteve boli odmeranejšie.
Za to so Zuzanou bolo v tom čase všetko úžasné. Bývali sme u nej. Nevedeli sme sa nabažiť jeden druhého.
Po dvoch rokoch prišlo vytriezvenie. To, že Zuzana nechodila von a chcela byť len so mnou, nebolo z úprimnej lásky ku mne. Ona iných kamarátov ani nemala. Bola ako pijavica, ktorá z vás vysaje všetku energiu. Jej uštipačná povaha, ktorá mi spočiatku pripadala vtipná, mi postupne začala liezť na nervy. Neustále dirigovanie, čo a ako mám robiť, boli zdrojom našich denných hádok. Pomýšľal som na rozchod, no Zuzana sa zakaždým vyhrážala, že mi spraví zo života peklo. Moji kamaráti mali plné ústa rád, ako by oni riešili podobnú situáciu. „Veď sa zbaľ a odíď, nič ťa u nej nedrží, si chlap, tak sa vzchop.“ Len ten, kto zažil hysterickú ženskú vie, že od takej sa odísť len tak ľahko nedá. Svoje problémy som si začal kompenzovať alkoholom. V práci som bol nepozorný, do služby som zaspával. Po troch napomenutiach som napokon dostal výpoveď.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Môj muž miluje alkohol – mám s ním zostať alebo nie?
Po prepustení z práce som začal ešte viac piť. Pre Zuzanu som zrazu už nebol ten, bez ktorého si nevie predstaviť svoj život. Bol som už len pobuda, s ktorým naopak svoj život rozhodne nevidí. Rozišla sa so mnou s takou istou razanciou, s akou ma pred dva a pol rokmi privítala. Domov som sa vrátiť nemohol. Veronika na mňa zanevrela. Na chvíľu ma prichýlil kamarát zo školy. Neskôr mi dovolil prespávať v jeho záhradnej chatke. Mal som tam dosť času na premýšľanie. Ľútosť striedala ešte väčšia sebaľútosť. Istoty, ktoré som si budoval dlhých pätnásť rokov, sa mi za tri roky rozsypali ako domček zo suchého piesku. Tak som sa aj cítil. Vyschnutý a zosypaný.
Záchranou boli pre mňa deti. Najmä mladší Mirko. Podarilo sa mi s ním nadviazať kontakt. Dvakrát do týždňa ho chodím čakať pred školu. Odprevadím ho vždy až skoro domov. Veronika o našich stretnutiach nevie. Viem, že by ich zatrhla. Ja ale dúfam, že sa mi k nej opäť podarí nájsť si cestu. Čo by som za to dal, kebyže môžem vrátiť pár posledných rokov späť. Ale dôvera je ako operácia. Možno sa vám ju podarí napraviť, ale jazva ostane navždy. A niekedy sa ani nevydarí.
Poznáte podobný životný príbeh aj vy? Napíšte svoje skúsenosti do diskusie alebo nám ho celý pošlite na plnielanu@plnielanu.sk a prečítajte si ho v tejto sekcii možno už nabudúce.
Zdieľať na