Pravdivý príbeh: Mama a manželka – dve lásky môjho života sa neznesú

objatie

sita

Vyrastal som s dvoma staršími bratmi. Asi preto, že som sa narodil o dosť neskôr ako oni, bol som taký benjamínok rodiny. Najmä mama na mne veľmi lipla, bol som jej malé zlatíčko. Niekedy to s tou jej starostlivosťou trocha preháňala. Aj keď som bol už v puberte a začal som nadväzovať prvé vzťahy s dievčatami. Mama sa vždy vypytovala, kto je tá dotyčná, odkiaľ sa poznáme, kde býva a podobné otázky, ktorým idú rodičia svojim deťom na nervy. Všetko to boli ale také povrchné vzťahy, a tak mi nevadilo, že moja mama sa takýmto spôsobom do mňa stará.

Zlom prišiel, keď som sa cez spoločného známeho zoznámil s Ruženou. Bolo to na chate na Silvestra. Ruženkou som bol očarený na prvý pohľad. Bola krásna. Keď som sa s ňou začal baviť, zistil som, že ani zvnútra to nie je prázdna nádoba. Silvester sme prežili prakticky spolu. Aj keď na takýchto akciách išlo väčšinou o zábavu, dúfal som, že Ruženku ešte uvidím.

Vymenili sme si čísla a začali sa stretávať.  Moja mama si samozrejme všimla, že niekoho mám. V tom čase som ešte býval s ňou, a tak sa neustále vypytovala, koho  som to na Silvestra stretol. „Musí to byť nejaká výnimočná slečna, keď už pomaly na mňa ani nemáš čas,“ provokovala ma. Tak som sa rozhodol, že ju privediem  k nám domov. Nechcel som z prvého stretnutia urobiť formálne predstavenie, a tak som jedno sobotné popoludnie Ruženku doviedol, bez toho, aby som mamu na to pripravil.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Lásku nám prekazila jeho žiarlivá dcéra


Už pri vstupných dverách som si všimol jej výraz. Ruženku si premeriavala od hora dole a naspäť. Možno sa mi to len zdalo, pomyslel som si. Keď sme si však sadli do kuchyne, začal sa hotový výsluch. „A ty čo robíš Ruženka?“ začala mama. „Učím deti v materskej škole,“ odpovedala. „A tvoji rodičia?“ nedala sa zastaviť moja mama. Ale aj na túto a ďalšie podobné otázky odpovedala Ruženka s pokojom. Poslednou otázkou ma však dorazila. „A tvoji rodičia sú Rómovia?“ Ostal som v nemom úžase, či sa moja mama pomiatla. Ružena bola Rómka a pleť mala tmavšiu, ale aj keby nemala, hanbil som, čo sa to pýta. Ruženka však bola na rôzne reakcie ľudí zvyknutá, a tak len s úsmevom odpovedala: „Nie, len mama. Otec je polovičný Cigán.“ Po tomto maminom výstupe som sa snažil naše stretnutie rýchlo ukončiť. Ruženku som odprevadil domov, po ceste som sa jej ospravedlnil. Zobrala to na moje prekvapenie v pohode, na moju mamu som sa ju snažil pripraviť, ale aj tak som sa cítil zle.

Keď som prišiel domov, hneď som išiel za mamou, čo to malo znamenať. Len sa na mňa pozerala, akoby sa nič nestalo. „Ale Tomino, veď som to nemyslela zle. Dúfam, že sa nehneváš.“ Nemal som chuť to riešiť ďalej, a tak som to nechal tak.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Mladšia žena ma nezbalila, zostal som verný


Domov som však moju priateľku príliš často nevodil. Na mame som videl, že je jej môj vzťah proti srsti. Jeden víkend však mala ísť upratovať  nový byt, ktorý si kúpili so svojim partnerom. Pozval som teda Ruženu k nám na noc. Ráno som nečakane započul v zámke kľúče.  Aj keď som mal v tom čase už 26 rokov, cítil som sa ako malý chlapec prichytený pri čine. Dvere do mojej izby som zavrel a išiel privítať mamu. Tá však ako prvé zbadala Ruženine topánky na chodbe a spustila záchvat. „Tak ja sa na chvíľu stratím z domu a už si sem kade koho vodíš.  Ja si neželám, aby mi sem chodila. Nepotrebujem, aby sa mi sem nasťahovalo do týždňa jej desať súrodencov. Nech vypadne! Povedz jej to! Lebo jej to poviem ja a to už nebude také milé.“ Snažil som sa mamu upokojiť, nech nekričí, veď Ružena je vedľa. Bolo jej to jedno. Zobrala sa a odišla von. Vrátil som sa za Ruženou. Stála, pozerala na mňa a bolo mi jasné, že mamin výstup počula. „Tomáš, ja sa dokážem vyrovnať s reakciami ľudí, na ktorých mi nezáleží. Toto je však príliš aj na mňa. Buď si urob poriadok s mamou, v hlave alebo mi daj pokoj. Veď ty si sa ma vôbec nezastal.“ Mala pravdu. Bol som zbabelec. Ani som sa nečudoval, keď odišla. Ja som sa však z toho trápil viacej, ako som možno čakal. Ružena mi neuveriteľne chýbala. Po týždni som našiel odvahu sa jej znova ozvať. Bolo mi jasné, že ju nechcem stratiť. Navrhol som jej, nech si nájdeme podnájom a začneme spolu bývať. Vedel som, že svoju mamu si nadobro pohnevám, ale stálo mi to za to.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Môj manžel je posadnutý sexom


Moja mama sa prvé mesiace odmietla so mnou baviť. Ignorovala ma. Na našej malej svadbe tiež chýbala. Brala ako zradu, že som dal prednosť Ruži pred ňou. Trvalo dlho, kým do mnou začala aspoň ako-tak komunikovať.  S Ružkou sa však dodnes nerozprávajú vôbec. Niekedy rozmýšľam, akoby to dopadlo, keby som sa nechal ovplyvniť mojou mamou a s Ružkou sa vtedy rozišiel. Aj keď moja mama so mnou na dlhý čas prerušila všetky kontakty a dokonca ma vydedila, svoje rozhodnutie neľutujem. Prišiel by som o úžasnú ženu, s ktorou sme spolu už desať rokov a o nádhernú dcéru.

Zdroj: sita, sita, T.K.
Odporúčame